Autor: Becca Fitzpatricková
Názov: Zavrhnutý
Originálny názov: Hush, Hush
Na ohni nie je nič zlé...pokým nestojíš príliš blízko neho.
Anotácia:
Nora Greyová je svedomitá, chytrá a rozhodne nemá rada riziko. Lenže sa zaľúbi do Patcha a to je jej prvá chyba. Patchova minulosť je totiž všetko, len nie nevinná. A najlepšie, čo kedy urobil, bolo, že sa zaľúbil do Nory. Zoznámili sa na hodine biológie a Nora chce jediné - držať sa od neho čo najďalej. Lenže, ako sa zdá, Patch je vždy o dva kroky napred. Dievčina na sebe cíti jeho pohľad, aj keď Patch nie je nablízku. Cíti jeho prítomnosť, aj keď je v izbe sama. A keď svoje očarenie nedokáže ďalej tajiť, vyjde najavo, kto Patch v skutočnosti je a prečo ju vyhľadal. A za všetkými otázkami, ktoré sa dotýkajú jeho minulosti, si Nora a Patch môžu navzájom položiť len jedinú: "Ako hlboko dokážeš padnúť?"
Môj názor:
Po obrovskom boome kníh s upírmi prišli na rad cca pred 2 rokmi anjeli, ktorí ma fascinovali. Hlavne tí padlí. Zlí a nebezpeční. Do série Beccy Fitzpatrickovej som sa vtedy púšťala s obrovským elánom, ktorý ma po prvých 50 stranách totálne opustil. Preto som sa rozhodla, po odstupe tých 2 rokov, že sa do čítania Zavrhnutého opäť pustím a snáď budú moje dojmy pozitívnejšie. Žiaľ, stal sa presný opak.
,,Nikdy si nechodil do školy? Ak je to pravda - a ja si nemyslím, že je - čo ťa prinútilo prísť tento rok?"
,,Ty."
Hlavným kameňom úrazu je prvá veta anotácie, konkrétne tvrdenie, že Nora Greyová je chytrá. Nie, nie je. Naivita z nej priam kvapná a táto vlastnosť je na míle vzdialená od chytrosti. A vraj nemá rada riziko? Prosím vás, tak prečo neutečie z miest, kam by normálny, chytrý a riziko nenávidiaci človek ani nevkročil? Podozrieva tajomného Patcha zo zločinov, ale to jej nebráni v tom, aby sa s ním vyvážala kade-tade. U mňa neobstojí argument, že si nemohla pomôcť, lebo ju k nemu niečo veľmi silné priťahovalo. Aj mňa to ťahalo v živote už k viacerým grázlom, no pud sebazáchovy je predsa len silnejší. Ale dobre. Nad stupídnou Norou (ospravedlňujem sa čitateľom, ktorí si ju obľúbili) by som ešte ako-tak prižmúrila oči, keby bol aspoň dej knihy dych berúci. Nebol. Už začiatok odohrávajúci sa na hodine biológie alá Twilight sága bol jedno veľké klišé - hodina o sexe (teda všetky hodiny počas knihy boli venované tejto téme, autorka sa asi domnievala, že na biológii sa nič iné nepreberá), nový zasadací poriadok, Nora zrazu sedí s Patchom, jej smiešne zbytočná snaha, aby mohla naďalej sedieť so svojou najlepšou kamarátkou Vee atď. Dej je tak predvídateľný a klišoidný až to niekedy bolí. Miestami som sa dokonca cítila urazene, či to Fitzpatricková skutočne myslí vážne a domnieva sa, že ma tie akože napínavé pasáže a akože zvraty v deji ohúria. A už vôbec nehovorím o údajnom iskrení medzi Norou a Patchom. A teraz sa dostávam k svetlému bodu celej knihy: k Patchovi Ciprianovi. Odhliadnuc od toho, že bol vykreslený tiež klišoidne - zlý, tajomný, neprístupný, možno nejaký zločinec, nebezpečný, tmavooký a tmavovlasý - predsa len bol určitým spôsobom iný a, na rozdiel od Nory, zaujímavý. Po všetkých tých lascívnych hrdinoch, ktorí na každej piatej strane vyznávajú lásku svojej milovanej a už skoro od plienok vedia, že s ňou chcú zdieľať zvyšok svojho života, bol Patch príjemným osviežením, typickým chlapcom zo strednej školy s mierne sexuálne mienenými poznámkami. Je paradoxné, že napriek tomu, že on nie je človekom, zo všetkých postáv sa jeho správanie najviac podobá tomu prirodzenému - ľudskému.
Ak si myslíš, že niekoho ľúbiš, chceš, aby to fungovalo a aby to pokračovalo, až kým nie si presvedčená o tom, že je to naozaj láska.
Ďalším pozitívom je prológ, ktorý sa odohráva v roku 1565. Vyzeral sľubne, zaujal ma, a radšej by som čítala o padlých anjeloch z toho obdobia, tam by aspoň nebola Nora Greyová. Ja viem, moja averzia voči nej je asi príliš veľká, ale naozaj ma hnevá jej osobnosť, správanie, nedostatok sebazáchovy, zdravého úsudku a, povedzme si na rovinu, pribrzdenosť. Už dávno som sa v knihe nestretla s takouto hrdinkou (naposledy to bola asi Bella z Twilightu, ale ani ona ma až tak neštvala). Ale aby som nebola príliš zlá, tak predpokladám, že čitateľky v rozpätí od tých 14 do 17 rokov kniha určite ohúri a už vidím ako sa rozplývajú, že je to tá najsuprovejšia kniha, akú kedy čítali. Samozrejme, to nie je podmienka, ten vek je čisto len orientačný a všeobecný a viem, že každá kniha si môže nájsť priaznivcov v každej vekovej kategórii. Ja súdim len podľa seba, pretože pri prvom čítaní Zavrhnutého (keď som mala 16) sa mi kniha páčila. Nebola som z nej síce unesená, ale ani som jej nemala čo vytknúť. S odstupom rokov som sa zmenila ja, moje priority a očakávania, a preto knihe nemôžem dať lepšie hodnotenie, aké dávam. Aj to len kvôli postave Patcha, skvelému prológu a nádhernej obálke. Veru, ešte šťastie, že tá obálka vyzerá tak, ako vyzerá, lebo ináč by som knihu už dávno predala v bazáre, ale takto mi to je ľúto, pretože krásne ukáže na poličke. :)
Celkové hodnotenie:
Dnes sa púšťam do druhej časti série, Crescendo. Len dúfam, že ak to aj nebude lepšie ako prvá časť, tak aspoň nebude horšie.
Alisa | 
Nikoho neurážam, som rada, že ľudia ešte čítajú, ale akosi pokladám Wilda alebo Petrarcu za väčších spisovateľov . A obzvlášť tieto klišé príbehy alá "som čarovný a ty si obyčajné dievča, milujme sa a množme sa", sú fakt niečo, z čoho grcám . 
Aspoňže Patch za niečo stojí. 
Maggie Elm | 
Naozaj ďakujem za túto recenziu :) a myslím to vážne
nejaký čas som rozmýšľala, či si tú knihu kúpim, ale po zistení, že prvá scéna je alá twilight, ma to nejako prešlo. A teraz, po prečítaní tvojej recenzie viem, že sa mi to páčiť nebude 
také klišé fakticky nemusím čítať 
a tiež ma zaujala hlavne tá obálka.