Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Květen 2012

Presun

27. května 2012 v 22:04 | Catty
Rozhodla som sa vyskúšať blogspot, a preto ma odteraz nájdete na tejto adrese:

http://books-parts-of-my-life.blogspot.com


Neviem, aký popud ma to chytil, že som sa rozhodla presunúť, ale myslím, že sa mi na novej adrese bude páčiť. Presunula som už všetky recenzie z tohto blogu a pomaly sa udomácňujem, takže to hádam nebolo zlé rozhodnutie.

Ally Condieová - Dokonalý pár

22. května 2012 v 16:48 | Catty
Autor: Ally Condieová
Názov: Dokonalý pár
Originálny názov: Matched

Keď sa zamilujete do príbehu nejakého človeka, nie je to rovnaké, ako keby ste sa zamilovali rovno doňho?

Anotácia:
Funkcionári rozhodujú o všetkom. Koho budete milovať. Kde budete pracovať. Kedy zomriete. V dokonalom svete je všetko dokonalé. Dokonalí ľudia žijú dokonale naplánovaný život a zomierajú v dokonale pripravenom čase. Dokonalý systém im na želanie pridelí dokonalého partnera a narodia sa dokonalé deti. Čo sa však stane, ak sa niekto proti toľkej dokonalosti postaví? Čo ak niekto objaví cit, ktorý možno nie je dokonalý, ale zato úprimný? Ako ho uchráni pred funkcionármi "dokonalej" spoločnosti? Cassia verila, že rozhodnutia funkcionárov sú vždy správne. Veď podriadiť sa im je len minimálna cena za dlhý život, ideálnu prácu a dokonalého životného partnera. Preto keď sa na displeji ako Cassiin nový partner objaví jej najlepší kamarát, nepochybuje, že je to ten pravý... až kým sa na tom istom displeji tesne pred vypnutím nemihne aj úplne iná tvár. Odrazu musí riešiť čosi nepredstaviteľné - vybrať si medzi Xanderom a Kyom, medzi jediným životom, aký kedy poznala, a cestou, po ktorej sa doteraz nikto nevydal. Musí sa rozhodnúť medzi dokonalosťou a láskou. Dokonalý pár je príbeh z budúcnosti postavený na literárnych kvalitách starej dobrej minulosti.

Môj názor:
Dokonalý pár so svojou dokonalou obálkou a anotáciou ma dokonale sklamal. No dobre, možno trošku preháňam, ale moje očakávania naozaj neboli splnené. Takmer som sa triasla od radosti, keď som mala knihu konečne doma a mohla som sa do nej začítať a nakoniec sa z knihy vykľul len akýsi priemerný príbeh. Síce na jednej strane so zaujímavou myšlienkou, no na strane druhej s otrepaným ľúbostným trojuholníkom, hrdinom - vydedencom spoločnosti a hrdinkou, ktorej charakter išiel akosi mimo mňa, nevytvorila som si k nej žiaden vzťah.

Niektoré veci sú stvorené tak, aby boli vždy spolu.

Nečítam utopistické a young adult knihy veľmi často, takže neviem, či sa podobný "dokonalý" svet objavil aj v nejakom inom diele. Bolo to pre mňa niečo nové. Niečo, čo ma na začiatku zaujalo, ale tá počiatočná fascinácia postupne opadla. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že celý príbeh mal obrovský potenciál, ktorý autorka, žiaľ, nevyužila. Dokonca zabila napätie ešte aj tam, kde ho ako-tak dokázala vytvoriť - nejasnosti okolo akože "tajomnej" červenej tabletky boli na smiech a metódu, ako funkcionári dosiahnu, aby ľudia umierali v presne stanovenom veku, som odhalila ešte skôr, ako sa stihol príbeh rozbehnúť. Rozhodne by som bola uvítala nejaké momenty prekvapenia.

Ale aby som tu neupozorňovala len na veci, ktoré sa mi nepáčili, tak musím povedať, že romantická zápletka (odhliadnuc od načrtnutého ľúbostného trojuholníka) bola naozaj pekne spracovaná. Ky je typom knižného hrdinu, ktorého si každé dievčenské/ženské srdce zamiluje - iný ako ostatní, žijúci istým spôsobom na okraji spoločnosti, s tajomnou minulosťou, no napriek tomu romantik, ktorý svoj život dokáže prerozprávať prostredníctvom básní a kresieb. A Cassia? Aj keď ma neoslovila, nemôžem na ňu ani jedno zlé slovo povedať. Človek sa predsa nemôže tak ľahko odpútať od názorov, výchovy a sveta, o ktorom sú všetci presvedčení, že je dokonalý. Takže je vlastne zázrak, že Cassia dokázala aspoň nalomiť tú škrupinu, v ktorej doposiaľ žila.

Vlastne som nič nevytvorila. Urobila som len to, čo mi prikázali. A výsledkom bolo niečo pekné. Presne, ako rozhodli funkcionári.

No a náš druhý "Rómeo", teda Xander, bol síce tzv. piatym kolesom na voze, ale nijako nezavadzal. A vlastne ani príliš nezasahoval do diania okolo Cassie a Kya (neviem ako mám toto meno skloňovať :D). A ináč nezdá sa vám, že mená s písmenom X sú tak trochu sexy? Nie? Ale mne áno! :) Každopádne, Xandra mi bolo občas trošičku ľúto, ale potom som si povedala, že on sa s tým sklamaním určite vysporiada.

Príbeh vlastne skončil tam, kde sa akurát rozbiehal. No povedzte, robia to títo spisovatelia naschvál? Jasné, že hej! A ja ako čitateľ, ktorý poctivo naletel, si určite kúpim aj ďalšiu časť, aj napriek tomu, že Dokonalý pár hodnotím ako priemer. Nie však šedý, ale taký príjemný, oddychový.

Keď po niečom zatúžite, všetko sa zmení. Teraz túžim po všetkom, a to čoraz viac a viac. Chcem si sama vybrať pracovné zaradenie. Chcem sa vydať, za koho budem sama chcieť. Chcem jesť na raňajky kolláč a utekať po normálnej ulici, nielen na páse. Chcem ísť tak rýchlo, ako sa mi zapáči, a spomaliť, keď na to dostanem chuť. Sama sa rozhodovať, aké básne čítať a aké slová písať.

Celkové hodnotenie:

Becca Fitzpatricková - Crescendo

14. května 2012 v 19:20 | Catty
Autor: Becca Fitzpatricková
Názov: Crescendo
Originálny názov: Crescendo


Anotácia:
Norin život má stále ďaleko k dokonalosti, ale aspoň získala strážneho anjela. Patch je tajomný, nádherný, magneticky príťažlivý, ale navzdory tomu, akú rolu má hrať v Norinom živote, sa správa všelijako, len nie anjelsky. Je stále vyhýbavejší než predtým a k tomu sa ešte zdá, že trávi stále viac a viac času s Norinou úhlavnou sokyňou Marciou Millarovou.

Nebyť Patchovho nepochopiteľného správania, Nora by sotva vzala na vedomie Scotta Parnella, starého rodinného priateľa, ktorý sa presťahoval späť do mesta. Lenže Noru začne k Scottovi čosi vábiť a priťahovať - napriek pocitom, ktoré ju varujú, že Scott pred nimi niečo skrýva.

Noru navyše celý čas prenasledujú obrazy jej zavraždeného otca. Začne sa zaujímať, či jej pôvod nemá niečo spoločné s jeho smrťou. Zúfalo sa snaží zistiť, čo sa vlastne v minulosti stalo, a následkom toho jej hrozí stále väčšie a väčšie nebezpečenstvo. Ale možnože niektoré udalosti je lepšie nechať spať, pretože pravda môže zničiť všetko - a všetkých, ktorým Nora verí a ktorých má rada.

Môj názor: AK STE NEČÍTALI ZAVRHNUTÉHO, TAK JE MOŽNÉ, ŽE V NASLEDUJÚCICH RIADKOCH NÁJDETE PÁR MENŠÍCH SPOILEROV!

Tí, čo ste čítali moju recenziu na Zavrhnutého, viete, že ma táto séria o padlých anjeloch nenadchla. Preto som sa do druhej časti púšťala bez akýchkoľvek očakávaní. Len som sa modlila, aby to nebolo horšie ako prvá časť. No, nebolo, lebo sú obidve knihy približne na tej istej úrovni.

Nora Greyová. Moja "milovaná" Nora. Samozrejme, opäť mi liezla na nery, ale zároveň som sa pristihla pri tom, že si na ňu začínam zvykať. Aspoň už toľko nekrútim hlavou nad blbosťami, ktoré vyvádza a vypúšťa z úst. Dokonca som ju mala na plných 5 sekúnd aj rada (to bolo vtedy, keď som sa dozvedela, že si naschvál vyberá veci, ktoré nikto iný nechce, napr. v obchode si kúpi radšej preliačenú konzervu namiesto nepoškodenej). A zistila som, že jej vlastne nemám čo vyčítať. Má 16, nemôže teda vedieť, čo naozaj chce a je prirodzené, že trepe dve na tri. Nie je zrelá na vzťah - ani s obyčajným smrteľníkom, nie to ešte s padlým anjelom. Takže jej pomaly odpúšťam, že koná pudovo, robí Patchovi napriek, naivne sa mu chce pomstiť za niečo, čo si nenechá ani poriadne vysvetliť, takže prd vie o celom dianí okolo seba.


Pred Patchom pre mňa žiadni chlapci neexistovali. Ako si môžem byť istá, že nejakí budú existovať po ňom? (Nora)

Patch Noru zachránil, keď zomrela, dokázal jej svoju lásku takým spôsobom, že to ani možné nie je. Ako ho teda mohla Nora poslať k vode pri prvej úplne nemožnej hádke a podozrievať ho z takých ohavných činov? Dobre, neskôr mala pádny dôvod na to, aby s ním nebola. Na jednej stránke sa oháňala argumentom, že nechce, aby sa Patch dostal do pekla, a preto bude naozaj lepšie, keď spolu nebudú v kontakte. No vzápätí už rozmýšľala, ako sa s ním stretnúť a spraviť niečo, aby žiarlil. No nevolá sa toto psychické týranie chlapa?

Ale dobre, Nora je Nora, tá sa nezmení. A dúfam, že ani Patch. Síce na konci už skĺzla jeho postava do sféry typických romantických hrdinov, ale dúfam, že to bol uňho len chvíľkový skrat a v tretej časti Ticho bude opäť tým zlým chlapcom. Jasné, hlboko vo vnútri je jemný, ale nemusí to dávať až tak najavo. Prosím, Becca, nepokaz to a nechaj Patcha takého, aký je! Ďakujem.

V recenzii na prvú časť som bližšie nespomenula Norinu kamarátku Vee. Jedným slovom - je bohovská. Zábavná. Má guráž. A je svojská. Skutočný charakter. A spolu s Marcie Millarovou vedú dialógy, ktoré sú lepšie ako všetky akčné scény v knihe. Marcie je síce mrcha, ale má niečo do seba a aspoň nemení názory a postoje tak často ako Nora.

,,Prečo s tým chľastom neprestaneš?" navrhla som.
,,Prestať? Robíš si srandu? Môj život stojí za figu, keď si ho čo len z polovice uvedomujem. Keby som prestal chľastať a videl, aký je naozaj, asi by som skočil z mosta."

K celkovému dianiu by som povedala iba toľko, že to bolo podľa mňa príliš naťahované. Ale to asi vyplýva z faktu, že pôvodne mali byť len 2 knihy a nakoniec budú 4, takže autorka niečím musí zaplniť stránky. A k zloduchom...už v prvej knihe to bolo tak, že zlý nie je ten, ku komu vedú všetky stopy, takže som logicky čakala, že to nebude inak ani v tejto časti. Nemýlila som sa. Síce určité momenty prekvapenia som zažila, ale nebolo to nič výnimočné.

Crescendo hodnotím takým istým bodovaním ako Zavrhnutého, ale musím povedať, že to bolo o niečo lepšie. Neviem, kedy sa dostanem k tretej časti s názvom Ticho, ale určite si pokračovanie prečítam. Som proste zvedavá, lebo napriek všetkým mínusom sa kniha číta rýchlo, to jej nemožno uprieť.

Celkové hodnotenie:



Becca Fitzpatricková - Zavrhnutý

10. května 2012 v 11:58 | Catty
Autor: Becca Fitzpatricková
Názov: Zavrhnutý
Originálny názov: Hush, Hush

Na ohni nie je nič zlé...pokým nestojíš príliš blízko neho.

Anotácia:
Nora Greyová je svedomitá, chytrá a rozhodne nemá rada riziko. Lenže sa zaľúbi do Patcha a to je jej prvá chyba. Patchova minulosť je totiž všetko, len nie nevinná. A najlepšie, čo kedy urobil, bolo, že sa zaľúbil do Nory. Zoznámili sa na hodine biológie a Nora chce jediné - držať sa od neho čo najďalej. Lenže, ako sa zdá, Patch je vždy o dva kroky napred. Dievčina na sebe cíti jeho pohľad, aj keď Patch nie je nablízku. Cíti jeho prítomnosť, aj keď je v izbe sama. A keď svoje očarenie nedokáže ďalej tajiť, vyjde najavo, kto Patch v skutočnosti je a prečo ju vyhľadal. A za všetkými otázkami, ktoré sa dotýkajú jeho minulosti, si Nora a Patch môžu navzájom položiť len jedinú: "Ako hlboko dokážeš padnúť?"

Môj názor:
Po obrovskom boome kníh s upírmi prišli na rad cca pred 2 rokmi anjeli, ktorí ma fascinovali. Hlavne tí padlí. Zlí a nebezpeční. Do série Beccy Fitzpatrickovej som sa vtedy púšťala s obrovským elánom, ktorý ma po prvých 50 stranách totálne opustil. Preto som sa rozhodla, po odstupe tých 2 rokov, že sa do čítania Zavrhnutého opäť pustím a snáď budú moje dojmy pozitívnejšie. Žiaľ, stal sa presný opak.

,,Nikdy si nechodil do školy? Ak je to pravda - a ja si nemyslím, že je - čo ťa prinútilo prísť tento rok?"
,,Ty."

Hlavným kameňom úrazu je prvá veta anotácie, konkrétne tvrdenie, že Nora Greyová je chytrá. Nie, nie je. Naivita z nej priam kvapná a táto vlastnosť je na míle vzdialená od chytrosti. A vraj nemá rada riziko? Prosím vás, tak prečo neutečie z miest, kam by normálny, chytrý a riziko nenávidiaci človek ani nevkročil? Podozrieva tajomného Patcha zo zločinov, ale to jej nebráni v tom, aby sa s ním vyvážala kade-tade. U mňa neobstojí argument, že si nemohla pomôcť, lebo ju k nemu niečo veľmi silné priťahovalo. Aj mňa to ťahalo v živote už k viacerým grázlom, no pud sebazáchovy je predsa len silnejší. Ale dobre. Nad stupídnou Norou (ospravedlňujem sa čitateľom, ktorí si ju obľúbili) by som ešte ako-tak prižmúrila oči, keby bol aspoň dej knihy dych berúci. Nebol. Už začiatok odohrávajúci sa na hodine biológie alá Twilight sága bol jedno veľké klišé - hodina o sexe (teda všetky hodiny počas knihy boli venované tejto téme, autorka sa asi domnievala, že na biológii sa nič iné nepreberá), nový zasadací poriadok, Nora zrazu sedí s Patchom, jej smiešne zbytočná snaha, aby mohla naďalej sedieť so svojou najlepšou kamarátkou Vee atď.

Dej je tak predvídateľný a klišoidný až to niekedy bolí. Miestami som sa dokonca cítila urazene, či to Fitzpatricková skutočne myslí vážne a domnieva sa, že ma tie akože napínavé pasáže a akože zvraty v deji ohúria. A už vôbec nehovorím o údajnom iskrení medzi Norou a Patchom. A teraz sa dostávam k svetlému bodu celej knihy: k Patchovi Ciprianovi. Odhliadnuc od toho, že bol vykreslený tiež klišoidne - zlý, tajomný, neprístupný, možno nejaký zločinec, nebezpečný, tmavooký a tmavovlasý - predsa len bol určitým spôsobom iný a, na rozdiel od Nory, zaujímavý. Po všetkých tých lascívnych hrdinoch, ktorí na každej piatej strane vyznávajú lásku svojej milovanej a už skoro od plienok vedia, že s ňou chcú zdieľať zvyšok svojho života, bol Patch príjemným osviežením, typickým chlapcom zo strednej školy s mierne sexuálne mienenými poznámkami. Je paradoxné, že napriek tomu, že on nie je človekom, zo všetkých postáv sa jeho správanie najviac podobá tomu prirodzenému - ľudskému.

Ak si myslíš, že niekoho ľúbiš, chceš, aby to fungovalo a aby to pokračovalo, až kým nie si presvedčená o tom, že je to naozaj láska.

Ďalším pozitívom je prológ, ktorý sa odohráva v roku 1565. Vyzeral sľubne, zaujal ma, a radšej by som čítala o padlých anjeloch z toho obdobia, tam by aspoň nebola Nora Greyová. Ja viem, moja averzia voči nej je asi príliš veľká, ale naozaj ma hnevá jej osobnosť, správanie, nedostatok sebazáchovy, zdravého úsudku a, povedzme si na rovinu, pribrzdenosť. Už dávno som sa v knihe nestretla s takouto hrdinkou (naposledy to bola asi Bella z Twilightu, ale ani ona ma až tak neštvala).

Ale aby som nebola príliš zlá, tak predpokladám, že čitateľky v rozpätí od tých 14 do 17 rokov kniha určite ohúri a už vidím ako sa rozplývajú, že je to tá najsuprovejšia kniha, akú kedy čítali. Samozrejme, to nie je podmienka, ten vek je čisto len orientačný a všeobecný a viem, že každá kniha si môže nájsť priaznivcov v každej vekovej kategórii. Ja súdim len podľa seba, pretože pri prvom čítaní Zavrhnutého (keď som mala 16) sa mi kniha páčila. Nebola som z nej síce unesená, ale ani som jej nemala čo vytknúť. S odstupom rokov som sa zmenila ja, moje priority a očakávania, a preto knihe nemôžem dať lepšie hodnotenie, aké dávam. Aj to len kvôli postave Patcha, skvelému prológu a nádhernej obálke. Veru, ešte šťastie, že tá obálka vyzerá tak, ako vyzerá, lebo ináč by som knihu už dávno predala v bazáre, ale takto mi to je ľúto, pretože krásne ukáže na poličke. :)

Celkové hodnotenie:

Dnes sa púšťam do druhej časti série, Crescendo. Len dúfam, že ak to aj nebude lepšie ako prvá časť, tak aspoň nebude horšie.

Obálky kníh (1) - Zlodejka kníh

8. května 2012 v 20:13 | Catty |  Obálky kníh
Začínam akúsi nepravidelnú rubriku, kde predstavím obálky jednej vybranej knihy z (skoro) celého sveta.

Markus Zusak - Zlodejka kníh

Táto kniha je mojou obľúbenou, čítam ju viackrát do roka a mám pocit, že jej nikdy nebudem mať dosť, preto je logické, že som si ju vybrala ako prvú. Moju recenziu na knihu nájdete TU.
A ideme teda na spomínané obálky:

USA a Austrália
- obálka z USA sa mi, pravdupovediac, až tak nepáči. Súvisí sa dejom, to sa jej nedá odoprieť, ale na môj vkus je príliš tmavá a akási esteticky nepekná.
- obálka z Austrálie je už iná šálka kávy. Tie (akože) krvavé fľaky, záhadná postava v čiernom a mrazivé zimné prostredie spolu tvoria úžasný celok.

Obálky z Veľkej Británie:
- prvá ma vôbec neoslovila. Tá druhá je v jednoduchosti nádherná a tretia tiež.

Španielsko, Katalánsko a Portugalsko
- s obálkou zo Španielska nie som zmierená, pretože hlavná hrdinka Liesel nemala modré oči, ale hnedé a mne vadí to modrooké dievča na obálke.
- obrázok na obálke z Katalánka doteraz nechápem, čo má znázorňovať a absolútne sa mi nepáči.
- portugalská obálka zase potvrdzuje úslovie, že aj v jednoduchosti môže byť krása.

Ruské obálky:
- prvá obálka je podľa mňa krásna. Druhá síe súvisí s dejom a pokojne by som knihu s takouto obálkou prijala do knihovničky, keďže viem, o čom je Zlodejka kníh, ale domnievam sa, že čitateľa, ktorý nevie o tomto príbeh nič, táto obálka skôr odradí. Neviem prečo, mám len taký pocit z nej.

Taliansko, Nemecko a Francúzsko
- talianska a nemecká obálka ma nejako neoslovili, sú také neutrálne, nič nehovoriace a tá francúzska je červenou verziu austrálskej obálky.

Dve obálky z Číny a jedna z Japonska:
- nemôžem si pomôcť, ale ani jedna sa mi nepáči.


Turecko a Thajsko
- turecká tiež taká nič nehovoriaca, ale napriek tomu oko čitateľa aspoň neurazí. Obálka z Thajska je krásna, len ten názov nemuseli zvýrazniť v tom zelenom ráme.

No a naša slovenská obálka...
- je to austrálska verzia. Jednoducho veľmi pekná, aj s originálnym písmom.

A ešte nejaké úžasné fanúšikovské obálky:


- vybrala som tie, ktoré ma najviac oslovili. Tí, čo knihu čítali, pochopia význam odkvapkávajúceho slnka a Smrťa, ktorý drží v rukách ľudí rôznych farieb. A tí, čo ste knihu nečítali - šup, šup, zožeňte si ju a pustite sa do nej. :)



- neviem kedy sa dostanem k ďalšej časti tejto rubriky, ale v nej predstavím obálky knihy Posol taktiež od Markusa Zusaka.

Charlotte Brontëová - Jana Eyrová

6. května 2012 v 13:40 | Catty
Autor: Charlotte Brontëová
Názov: Jana Eyrová
Originálny názov: Jane Eyre

Svet je veľký a tých, čo sa odvážia do jeho šírav, aby uprostred nebezpečenstiev opravdivo poznávali život, čakajú v ňom nádeje, obavy, dojmy a vzrušenia.

Anotácia:
Jana Eyrová je sirota, ktorej krutý svet odopiera poznať lásku a teplo rodiny. Ona sa však nevzdáva a vytrvalo bojuje svoj veľký boj proti zlu a krutosti. Vďaka svojej energickej a nebojácnej povahe, duševnej sile a čistému charakteru prejde so vztýčenou hlavou peklom smutného detstva, nájde si slušné zamestnanie a životnú lásku. Svojou skromnosťou, múdrosťou a úprimnosťou sa jej podarí otvoriť si dvierka do srdca svojho zamestnávateľa - bohatého pána Rochestera. Ich láska môže naplno rozkvitnúť. Múry jeho domu však skrývajú mučivé tajomstvo, ktoré ich môže zničiť... Podarí sa jej zachrániť lásku a pocítiť šťastie? Dostane šancu definitívne vyhrať svoj zápas o miesto v živote?

Môj názor: AK STE NEČÍTALI KNIHU, NEVIDELI STE ANI FILM A NECHCETE MAŤ NASPOILEROVANÝ DEJ, TAK PRE ISTOTU NEČÍTAJTE PRVĚ 2 ODSEKY RECENZIE.

Klasické dielo, ktoré si v každej generácii (žien) nájde svojich priaznivcom. V čom spočíva čaro príbehu chudobnej týranej siroty, ktorá vyrastá bez lásky a tepla domova? Jana prežíva v detstve peklo najprv v rodine svojej tety Reedovej, neskôr v Lowoodskej škole, kde chcú z dievčat vychovať poslušné a skromné mladé dámy. V detstve Jana stráca aj svoju jedinú priateľku Helenu, ktorá zomiera počas epidémie. Jana po rokoch získa patričné vzdelanie, podá si inzerát do novín a onedlho už cestuje do Thornfieldu, aby zaujala miesto opatrovateľky chovankyne pána Rochestera. Pri jej príchode pán nie je doma, čo vlastne Janu aj teší.

Je daromné vravieť, že ľudia by mali byť spokojní, ak žijú pokojne. Potrebujú život, naplnený vzruchom a činnosťou, a ak ho nemajú, vytvárajú si ho sami.

Stretávajú sa až po pár mesiacoch. Predstavte si mrzutého muža na koňovi, mladú nebojácnu ženu, šero, hmlu, pád z koňa, pár nadávok, statočnosť a neodbytnosť mladej ženy a nevrlosť síce škaredého, ale charizmatického muža. Zhruba takto prebehlo prvé stretnutie Jany a pána Rochestera. :) A od tejto časti sa podľa mňa rozbehol príbeh naplno. Sledujeme ako sa Jana postupne zamiluje do svojho zamestnávateľa, ktorý jej krok za krokom odhaľuje svoju minulosťou, zároveň sme svedkami nevysvetliteľných udalosti v sídle Thornfield (čudné zvuky, záhadný požiar a neskôr návštevník Mason), zábavky bohatých zemepánov a namyslených slečiniek (Jana konkrétne sleduje Blanche Ingramovú, keďže sa domnieva, že sa s ňou pán Rochester mieni oženiť), nečakané odhalenia, zmarenú svadbu, konfrontáciu so šialenou prvou manželkou pána Rochestera, Janin útek a trápenie, prekvapivý zvrat v jej živote, keď zdedí slušný majetok a dokonca nájde aj svojich príbuzných, a nakoniec, jej návrat k svojmu Edwardovi a ich nádherný šťastný koniec.

Takže sa vrátim k otázke v úvode: v čom spočíva čaro tohto príbehu? Vo všetkom. V záhadnom prostredí Thornfieldu, v pohnutom osude hlavnej hrdinky a hlavne v tom, že napriek tomu nepociťuje sebaľútosť, v šokojúcich odhaleniach, v skvelom vykreslení postavy Edwarda Rochestera a samozrejme, v talente Charlotte Brontëovej, ktorá vytvorila nadčasové dielo.

Edward Fairfax Rochester - musím mu venovať jeden celý odsek, pretože tento muž je kapitolou samou o sebe. Samotná Jana ho opisuje ako nepekného, nevrlého, mrzutého a stavbou veľkého, plecnatého muža s nádhernými tmavými očami. Pritom má tento chlap toľko charizmy (ktorá priam kričí aj z knihy), že by ju mohol rozdávať. Faktom je, že sa nezachoval k Jane čestne, klamal jej, no čitateľ sa naňho ťažko môže hnevať, keď vie, že k nemu život nikdy nebol dobrý a Janu chcel len ochrániť - ba dovolím si tvrdiť, že keď vypláva na povrch jeho tajomstvo, čitateľky si ho ešte viac zamilujú. Mne sa to stalo.

Žiť, Jana, znamená pre mňa stáť pri kráteri sopky, z ktorej podchvíľou môžu vyšľahnúť plamene. (Edward F. Rochester)

Kniha Jana Eyrová je príbehom lásky v pravom slova zmysle. Lásky, ktorá vyrástla na tých správnych základoch, pretože Jana a Edward milovali jeden druhého nie očami, ale dušami. Zároveň je aj svedectvom z dôb Charlotte Brontëovej, dokonca aj o jej živote, teda v konečnom dôsledku je to príbeh silnej mladej ženy, ktorá sa nikdy nevzdala, riadila sa svojimi morálnymi zásadami, prekonala všetky prekážky a nakoniec získala vytúžené šťastie. Práve preto na ňu nedá dopustiť také množstvo mladých i starších čitateliek - pretože Jana Eyrová do nás vlieva akúsi nádej a silu.

Celkové hodnotenie:

Filmové spracovanie: existuje nespočetné množstvo spracovaní Jany Eyrovej - celovečerné filmy, televízne (viacdielne) filmy, muzikály aj rádiové programy. Ja mám najradšej spracovanie od BBC z roku 2006 (je to 4-dielny televízny film), kde pána Rochestera hrá Toby Stephens a Janu zase Ruth Wilson. Videla som aj niektoré spracovania z 80-tych a 90-tych rokov aj najnovšie z roku 2011, ale ani jedno ma neoslovilo, tak ako spomínaný film z roku 2006 - oficiálny názov je Osudová láska Jany Eyrovej (obrázky v tomto článku sú čerpané z tohto spracovania).

Johann Wolfgang Goethe - Utrpenie mladého Werthera

4. května 2012 v 13:25 | Catty
Autor: Johann Wolfgang Goethe
Názov: Utrpenie mladého Werthera
Originálny názov: Die Leiden des jungen Werthers

Každý chlapec veľmi ľúbiť túži,
každé dievča chce byť ľúbené;
ach, ten božský nekľud, čo nás súži,
prečo značí toľké trápenie?

Ľúbiš ho a do plaču ti býva,
svetlej jeho pamiatky si štít.
Z dna priepasti jeho duch ti kýva.
Si muž, Nechoď za mnou. Musíš žiť.

Anotácia:
Romantický román. Objavuje sa tu vidiek a príroda, hrdina má nejasný pôvod . Werther sa nevie vyrovnávať so spoločnosťou, je nepochopený, neuskutoční vlastné ideály a končí tragicky. Utrpenie mladého Werthera je román, ktorý je napísaný formou kombinácie listových a denníkových záznamov. V nich sa mladý Werther zpovedá zo svojich citov. Dej sa odohráva na zámerne nejasnom mieste v Nemecku, a to od mája 1771 do decembra 1772.

Môj názor:
Povinné čítanie väčšina z nás vníma ako niečo hrozné. Dokonca aj tí, ktorí radi čítajú, pokladajú diela povinného čítania za stratu času. Priznám sa, niektoré knihy k takým radím aj ja. Ale Utrpenie mladého Werthera k nim podľa mňa rozhodne nepatrí. Je to však diskutabilné malé dielko. Niektorí ho nemôžu citiť argumentujúc tým, že Werther je slabošský naivný hrdina, ktorý od dobroty nevedel, čo so sebou a tak sa jednoducho zabil. Naozaj jednoducho? Ja si to nemyslím.

Kniha je písaná vo forme denníkových zápiskov a listov, ktoré Werther posiela svojmu priateľovi Wilhelmovi. Werther je rojko s jemnou dušou, veľmi vnímavý a hĺbavý umelec. Osudovým sa mu stane stretnutie s Lotte, do ktorej sa zaľúbi, priam ju uctieva, tá však Werthera vníma iba ako jedného z najlepších priateľov a nakoniec sa vydá za Alberta. Tu by čitateľ čakal konflikty medzi dvoma mužmi. Nestane sa tak. Werther uznáva aj Alberta a vie, že je hoden Lotty, preto nemá právo stavať sa medzi nich. A tak odcestuje, no neskôr sa ich cesty zase pretnú. Spočiatku nažívajú v zdanlivej pohode ako nerozlučná priateľská trojica, no vo Wertherovej duši zúri neutíšitelná búrka. Nakoniec sa rozhodne skončiť svoje utrpenie samovraždou. Iróniou je, že na to použije Albertovu pištol, ktorú mu dokonca pošle samotná Lotte.

Je predsa isté, že iba láska robí človeka na svete nevyhnutne potrebným.

Rozhodne netrpím podobným problémom ako Werther, no napriek tomu ma príbeh jeho života okúzlil. Možno preto, lebo jeho vnútorný svet bol naozaj bohatý, vnímal svet okolo seba, ale aj svoj vnútorný, dokázal skutočne nezištne ľúbiť a nebol zaslepený žiarlivosťou - šťastie svojej milovanej povýšil nad svoje vlastné. Položila som si otázku, či by preňho existovala aj iná cesta, či by sa dokázal prekonať, pomaly zabudnúť na Lotte a pohnúť sa v živote ďalej. Odpoveď znela: nie. Werther je vykreslený ako osoba, ktorá nepozná buď-alebo, preňho existuje iba jedna cesta, nedokáže odbočiť. A keď nakoniec zistí, že do cieľa nikdy nedorazí, nezostane mu nič iné, len celú svoju púť ukončiť.

Spočiatku som si myslela, že na mňa bude celá kniha pôsobiť depresívne, ale naopak - mám z nej akýsi zvláštny dobrý pocit. Je veľmi zriedkavé stretnúť sa s takýmto jemným príbehom, ktorý napísal muž. Goethe však nechcel napísať dielo, ktoré vyzýva k tomu, aby sa problémy riešili samovraždou, naopak, Utrpenie mladého Werthera ja výzva k životu. Spisovateľ bol ovplyvnený svojou dobou (druhá polovica 18. storočia), a preto zobrazuje konflikt spločnosti a jednotlivca, horkosladkú chuť ľúbostného trojuholníka a dopad týchto udalostí na mladého človeka. Werthera teda musíme vnímať ako reprezentanta celej jednej generácie. Preto sa nemožno čudovať, že v tom období nachádzali toľko mladých ľudí, ktorý zomreli vlastnou rukou s knihou Utrpenie mladého Werthera v rukách.

Človek potrebuje len kúsok hrudy, aby si na nej pokojne nažíval, a ešte menší kúsok, pod ktorým by pokojne odpočíval.

Ja teda túto knihu môžem len odporúčať. Nie nadarmo je jednou z najslávnejších diel svetovej literatúry. Myslím, že citlivý čitateľ jej hĺbku a viacvýznamovosť určite pochopí a bude so mnou súhlasiť. A tí ostatní? Ak už nič iné, tak nech vás hreje dobrý pocit aspoň z toho, že prečítaním Utrpenia mladého Werthera pridáte bod navyše do svojej kolonky "všeobecná čitateľská gramotnosť".

Celkové hodnotenie:

Filmové spracovanie: zistila som, že existuje aj nemecký film z roku 1976, ale nevidela som ho.

Margaux Fragosová - Tiger, tiger

2. května 2012 v 17:51 | Catty
Autor: Margaux Fragosová
Názov: Tiger, tiger
Originálny názov: Tiger, Tiger

A pomsta žien je ako tigrí skok,
vražedná, rýchla, krutá; ale naskutku
ich ničia muky vzniknutého zármutku.

Anotácia:
Margaux Fragosová sa jedného letného dňa na blízkom kúpalisku stretne s Petrom Curranom. Ona má sedem, on päťdesiatjeden rokov. Peter ju aj s matkou pozve na návštevu do svojho domu a malé dievčatko tam nájde rajskú záhradu s exotickými zvieratkami, hrami a hračkami a čarovný dvor so záhradou. Jej duševne chorú matku starostlivosť o Margaux zaťažuje, a preto je Petrovi vďačná, že jej dcéru zahŕňa pozornosťou a vytvára pre ňu žiarivý imaginárny svet, takmer taký, ako vytvoril Lewis Carroll pre Alicu.
Po čase Peter na seba rafinovane preberá úlohu kamaráta, otca i milenca Margaux. Šarmantný manipulátor zasahuje do všetkých aspektov jej života a pretvára ju z dieťaťa sršiaceho fantáziou a láskou na izolovanú mladú ženu na pokraji samovraždy. No keď má Margaux dvadsaťdva rokov, Peter - chorý a zničený pocitom viny - si siahne na život.
Lyrický, hĺbavý a očarujúco jasný príbeh Tiger, tiger živo ilustruje hojivú silu spomienok a odhalenia tajomstiev. Pozoruhodné spomienky Margaux sú pohľadom do duše mladého dievčaťa padajúceho voľným pádom do bezodnej priepasti. Autorka ich tlmočí čitateľovi vrátane rodičov a tých, čo prežili zneužívanie. Úprimne vykresľuje, ako pedofil svoju obeť očarí a pripúta si ju k sebe.

Môj názor:
Skutočné príbehy sú vždy niečím iné. Už len fakt, že si uvedomujete, že udalosti položené na papieri sa skutočne stali, obohacuje samotné čítanie. A ak ide o naozaj vážnu tému, ťažko sa ubránite emóciám. Kniha Tiger,tiger je autentickým životným príbehom Margaux Fragosovej, ktorá sa ako malé dievčatko stretáva s mužom v stredných rokoch, Petrom - milým pánom, ktorý ju očarí a obklopí všetkým tým, čo tomuto dievčatku doma nie je poskytnuté - obrovský luxusný dom, ktorý jej je k dispozícii na hranie sa, malý zverinec s typickými i menej typickými domácimi zvieratkami, výlety a láska. Láska spočiatku na prijateľnej úrovni, no neskôr zvrhlá, pedofilná.

Za milou fasádou Petra sa skrýva pedofil a dokonalý manipulátor. V jednoduchosti to znamená toľko, že Margaux nikdy k ničomu nenútil. Vždy mal naporúdzi nejakú svoju "úžasnú" taktiku, ktorou ju skôr či neskôr primäl k tomu, aby mu vo všetkom vyhovela. Pýtate sa, prečo nezakročili rodičia Margaux? Nuž, jej matka bola psychicky labilná a tešila sa z každej chvíle, ktorú nemusela venovať dcére. A jej otec? Charakterizovala by som ho slovným spojením - totálny nezáujem. Navonok sa síce o svoju rodinu staral (chodil do práce, varil, vykonával domáce práce), no nikdy svoju manželku a dcéru neobdaril úprimným úsmevom. Dával im najavo, že sú mu na ťarchu.

Láska je fantómová bolesť. Píšu o nej básnici, znázorňujú ju významní umelci, inšpiruje hudobníkov, ale v skutočnosti neexistuje. Je ako vred. Myslíš si, že ho máš, ale keď ťa lekár otvorí, zistí, že tam nič nie je. Láska je chemická reakcia. Hormóny. Ľudia kvôli nej umierajú, ale ešte nikto nedokázal, že existuje.

Toto všetko sa však čitateľ dozvie už z anotácie. A ešte informáciu, že pomer medzi Margaux a Petrom trval dlhých 14 rokov. Preto som si položila logickú otázku: prečo Margaux neskončila svoj vzťah s Petrom? Veď už bola dospelá, tak prečo mu takpovediac "nedala košom"? Toto bol hlavný dôvod, pre ktorý ma kniha okamžite po prečítaní anotácie oslovila.

Dúfala som, že pri čítaní pochopím konanie Margaux. Nestalo sa tak. To však vôbec nie je negatívne. Nedokázala som sa do jej kože vžiť, pretože (chvalabohu) nemám podobnú skúsenosť ako ona. Neviem, ako pedofil dokáže ovplyvňovať svoju obeť, nepoznám jeho postupy, klamstvá, sladké slová, vábenie a správanie. Spočiatku som dokonca Margaux pokladala za slabú osobu, ktorá sa nieže nevie oslobodiť, ale jednoducho nechce. Lenže som si uvedomila, že ňu vplývalo viacero faktorov: jej zlé rodinné zázemie, nezáujem rodičov a fakt, že sa s Petrom stretla v útlom detstve - toto všetko vyformovalo z Margaux osobu, ktorá sa ani v dospelosti nevedela celkom odpútať od Petra. Samozrejme, nie je tu vôbec reč o láske, tá medzi nimi jednozančne nebola. Išlo tu skôr o pascu. Pascu, pri ktorej zajatkyňa nevidela ohrady a ploty, no akonáhle sa pokúsila o útek, niečo ju vždy sotilo späť.

Kniha je svedectvom o tom, že ľudia môžu predstierať milotu, no v skutočnosti sa za ich fasádou môže skrývať všeličo. Je to ukážka toho, ako pedofil dokáže ovládať svoju obeť, manipulovať ňou, no zároveň aj pohľad do duše obete, do jej márnej snahy pretrhnúť putá so svojím väzniteľom a v neposlednom rade je to aj skvelá ukážka toho, že nezáleží, čo všetko má človek za sebou, aj tak sa dá vždy začať nový život.

Celkové hodnotenie: