Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Rozprávky Hansa Christiana Andersena

15. března 2012 v 13:12 | Catty

" Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život."

Dnes to bude trošku netradičnejšia recenzia, pretože nebudem hodnotiť jedno dielo, ale celkovú tvorbu spisovateľa, konkrétne svetoznámeho dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Predovšetkým treba vedieť, že napísal celkom 168 rozprávok. Spočiatku námety čerpal z povier a príbehov, ktoré kolovali medzi ľudmi (napr. Princezná na hrášku), no postupne bola jeho tvorba čoraz viac pôvodná, teda používal svoju vlastnú fantáziu. Je potrebné podotknúť, že tú mal teda naozaj bohatú, priam nevyčerpateľnú.

Vo svojich rozprávkach sa pokúšal riešiť svoj vlastný život a vyrovnával sa so svojou vlastnou povahou, preto mnohé z nich vyznievajú tragicky a vlastne je dosť málo takých, čo sa končia tak typicky rozprávkovo - a žili šťastne až kým nepomreli. Jeho diela by som možno prirovnala k Malému princovi, lebo podľa mňa Andersen (podobne ako Saint - Exupéry) písal skôr pre dospelých ako pre deti. Napríklad si zoberte Malú morskú vílu - pôvodne sa rozprávka končí veľmi smutne, malá morská víla sa doslova rozplynie v morskú penu, no už v neskorších spracovaniach je koniec pozmenený a malá morská víla žije šťastne až do smrti so svojím princom. Pochopiteľne, pre deti je to oveľa prijateľnejší záver, veď ich predsa netreba strašiť hneď v útlom detstve. No ak máte možnosť (a je jedno koľko máte rokov), tak si rozhodne prečítajte pôvodné Andersenove rozprávky, lebo práve v nich sa skrýva skutočné posolstvo jeho života. Aj vMalej morskej víle poukázal na to, že život nie je vždy ružový, že ak sa jeden obetuje (lebo víla sa vzdala svojej rodiny a morského života a vytrpela si tú neskutočnú bolesť, kým sa jej rybí chvost premieňal na nohy), to ešte neznamená, že život bude spravodlivý a ten druhý spraví to isté, veď princ malú vílu síce mal rád, ale ľúbil a oženil sa s inou.

Neviem si vybrať jednu obľúbenú rozprávku, ale v tejto chvíli ma napadá Dievčatko so zápalkami (krutý obraz kontrastu biedy a bohatstva v kratučkej dvojstranovej rozprávočke), Snehová kráľovná (o dvoch deťoch a štyroch ročných obdobiach v ľudskej podobe), notoricky známe Škaredé káčatko (možno už miliónkrát obohraná, ale s hlbokánskou myšlienkou, že navonok odpodzujúci výzor v sebe môže skrývať nádherné vnútro), Mikuško a Mikuš (trochu násilia, ktoré by sa v skutočnom živote prísne trestalo, ale všetko je podané nezvyčajne vtipne) a ďalšie a ďalšie desiatky nezabudnuteľných príbehov.

Kniha rozprávok od Hansa Christiana Andersena je jednou z tých, na ktoré som nesmierne hrdá, že ju mám vo svojej knižnici a pravidelne sa k nej vraciam. Čítam si náhodne vybrané rozprávky alebo len listujem a obdivujem ilustrácie. Každopádne, Andersenove rozprávky odporúčam - zaručene majú čo ponúknuť čitateľom každej vekovej kategórie.

Plus ešte ukážka z filmu Snehová kráľovná (z roku 2002) - mne sa toto spracovanie veľmi páčilo:



Celkové hodnotenie:
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Beatrice LeMerle Beatrice LeMerle | Web | 18. března 2012 v 16:25 | Reagovat

Ja keď som bola malá, videla som jeho rozprávky s originálnym koncom. A áno, bola som z toho smutná, ale aj v takom mladom veku som si uvedomila, čo tým chcel povedať. Určite nie až tak, ako to chápem dnes, to nie :) Moja naj je Snehová kráľovná a videla som nespočetne veľa filmových spracovaní.

2 M.Elm M.Elm | Web | 18. března 2012 v 19:54 | Reagovat

'Pohádkou tě provází sám pán Andersen...' Já ho jednoduše miluju, stejně jako miluju Dánsko. Nejradši mám asi Cínového vojáčka. Malá mořská víla, to je samozřejmě základ.  Jako malá jsem to četla pořád dokola, ale přišlo mě to strašně smutné a proto to nebyly úplně nejoblíbenější pohádky. Až později jsem tu smutnou stránku dokázala úplně docenit. To je zvláštní, taky jsem ho vždycky tak trochu řadila k Exuperymu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama