Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Březen 2012

Christopher Paolini - Inheritance

25. března 2012 v 17:54 | Catty
Názov: Inheritance
Autor: Christopher Paolini
Originálny názov: Inheritance

"Musíš sa učiť...aby si videl, na čo sa dívaš."

Anotácia:
Na začiatku bol Eragon... Na konci je Inheritance. Nie je to tak dávno, čo bol Dračí jazdec Eragon obyčajným chudobným farmárskym chlapcom a jeho dračica Zafira obyčajným modrým kameňom v lese. Teraz však práve od nich závisí osud celej civilizácie. Jazdec a jeho drak došli ďalej, než sa odvážil ktokoľvek iný. Podarí sa im poraziť samotného kráľa zla a obnoviť v Alagaësii spravodlivosť? A ak áno, za akú cenu? Dlho očakávaný štvrtý diel bestselleru Odkaz Dračích jazdcov!

Môj názor - BEZ SPOILEROV!
Priznám sa bez mučenia hneď takto na začiatku, že predchádzajúce 3 časti Odkazu dračích jazdcov som nečítala. Z tohto faktu vyplývali aj moje obavy či vôbec pochopím dej Inheritance. Dnes, po dočítaní knihy, môžem s istotou povedať, že som sa nemala čoho obávať. Vďačím za to úvodu, kde je na pár stranách zhrnutý obsah Eragonu, Eldestu a Brisingra a taktiež Paolinovmu majstrovskému spisovateľskému talentu.

Na začiatku Inheritance čitateľ vhupne do deja, doslova ho unáša prúd slov a viet a do cieľa dorazí na strane 658 so zmiešanými pocitmi: na jednej strane je rád, že sa tá "šialená" a rýchla jazda skončila, no na strane druhej by po krátkom oddychu uvítal možnosť opäť sa ponoriť do sveta Alagaësie. Nehovoriac o nespočetnom množstve nezodpovedaných otázok, ktoré po otočení poslednej strany zostali otvorené. No keďže ja patrím ku knihomoľom milujúcim nedoriešené konce, som nadmieru spokojná s celým záverom - aj keď rozhodnutia niektorých postáv mi neboli po vôli (ale to iba zo sentimentálnych dôvodov mojej príliš romantickej duše).

Za hlavné pozitívum celej knihy považujem jednoznačne spisovateľovu schopnosť vytvoriť napätie, stupňovať dej a dokázať opísať prostredie a udalosti tak verne, že sa naplno vo farebnom 3D podaní premietajú čitateľovi v hlave. Za účelové považujem aj rozprávanie z viacerých uhlov pohľadu prostredníctvom dračieho jazdca Eragona, jeho bratranca Rorana Kladivu a kráľovnej Nasuady, aj keď hlavnú dejovú líniu stále tvorí osud Eragona a dračice Safiry. A prekvapivo sa v knihe sem-tam objavuje ak humorná vložka, v malej miere, ale predsa je tam a skutočne čítanie osviežuje.

"Kto rozhoduje, že jeden človek má žiť a iný zomrieť? Môj život nemal väčšiu cenu než ten jeho, ale jeho pochovajú, kým ja si budem užívať nad zemou aspoň o pár hodín dlhšie. Je to náhoda, príležitostná a krutá, alebo má toto všetko nejaký účel či zámer, ktorý presahuje naše chápanie?"

Akcia teda strieda akciu, napätie sa dá doslova krájať, všetko smeruje do veľkolepého finále, takže kniha by mala mať zdanlivo všetko, čo milovník fantasy a akcie potrebuje. Áno, to je v nej aj obsiahnuté. Jediné, čo by som príbehu vytkla, je prakticky nulový moment prekvapenia. Nič, neočakávané; nič, čo by ma prinútilo zastaviť sa a povedať si: "Ale nie, toto som vôbec nečakala, toto nie je možné!" U mňa to trochu ubralo z čara celej knihy a cítila som kúsoček sklamania.

Inheritance je však napriek tomu skvelým, ba priam vynikajúcim zakončením jednej veľkolepej série. Ak ste predchádzajúce časti čítali, tak verím, že nebudete sklamaní ani týmto dielom. A ak ste ich nečítali a váhate nad Inheritance, tak bez obáv: pozorne si prečítajte úvod a určite všetko pochopíte a príbeh vás doslova "vcucne" do seba. Samozrejme, za predpokladu, že máte k fantasy dielam aspoň aký-taký vzťah.

Celkové hodnotenie:

ĎAKUJEM Nakladatelství Fragment ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU.

Rozprávky Hansa Christiana Andersena

15. března 2012 v 13:12 | Catty

" Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život."

Dnes to bude trošku netradičnejšia recenzia, pretože nebudem hodnotiť jedno dielo, ale celkovú tvorbu spisovateľa, konkrétne svetoznámeho dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Predovšetkým treba vedieť, že napísal celkom 168 rozprávok. Spočiatku námety čerpal z povier a príbehov, ktoré kolovali medzi ľudmi (napr. Princezná na hrášku), no postupne bola jeho tvorba čoraz viac pôvodná, teda používal svoju vlastnú fantáziu. Je potrebné podotknúť, že tú mal teda naozaj bohatú, priam nevyčerpateľnú.

Vo svojich rozprávkach sa pokúšal riešiť svoj vlastný život a vyrovnával sa so svojou vlastnou povahou, preto mnohé z nich vyznievajú tragicky a vlastne je dosť málo takých, čo sa končia tak typicky rozprávkovo - a žili šťastne až kým nepomreli. Jeho diela by som možno prirovnala k Malému princovi, lebo podľa mňa Andersen (podobne ako Saint - Exupéry) písal skôr pre dospelých ako pre deti. Napríklad si zoberte Malú morskú vílu - pôvodne sa rozprávka končí veľmi smutne, malá morská víla sa doslova rozplynie v morskú penu, no už v neskorších spracovaniach je koniec pozmenený a malá morská víla žije šťastne až do smrti so svojím princom. Pochopiteľne, pre deti je to oveľa prijateľnejší záver, veď ich predsa netreba strašiť hneď v útlom detstve. No ak máte možnosť (a je jedno koľko máte rokov), tak si rozhodne prečítajte pôvodné Andersenove rozprávky, lebo práve v nich sa skrýva skutočné posolstvo jeho života. Aj vMalej morskej víle poukázal na to, že život nie je vždy ružový, že ak sa jeden obetuje (lebo víla sa vzdala svojej rodiny a morského života a vytrpela si tú neskutočnú bolesť, kým sa jej rybí chvost premieňal na nohy), to ešte neznamená, že život bude spravodlivý a ten druhý spraví to isté, veď princ malú vílu síce mal rád, ale ľúbil a oženil sa s inou.

Neviem si vybrať jednu obľúbenú rozprávku, ale v tejto chvíli ma napadá Dievčatko so zápalkami (krutý obraz kontrastu biedy a bohatstva v kratučkej dvojstranovej rozprávočke), Snehová kráľovná (o dvoch deťoch a štyroch ročných obdobiach v ľudskej podobe), notoricky známe Škaredé káčatko (možno už miliónkrát obohraná, ale s hlbokánskou myšlienkou, že navonok odpodzujúci výzor v sebe môže skrývať nádherné vnútro), Mikuško a Mikuš (trochu násilia, ktoré by sa v skutočnom živote prísne trestalo, ale všetko je podané nezvyčajne vtipne) a ďalšie a ďalšie desiatky nezabudnuteľných príbehov.

Kniha rozprávok od Hansa Christiana Andersena je jednou z tých, na ktoré som nesmierne hrdá, že ju mám vo svojej knižnici a pravidelne sa k nej vraciam. Čítam si náhodne vybrané rozprávky alebo len listujem a obdivujem ilustrácie. Každopádne, Andersenove rozprávky odporúčam - zaručene majú čo ponúknuť čitateľom každej vekovej kategórie.

Plus ešte ukážka z filmu Snehová kráľovná (z roku 2002) - mne sa toto spracovanie veľmi páčilo:



Celkové hodnotenie:

Daniel Glattauer - Siedma vlna

5. března 2012 v 15:23 | Catty
Autor: Daniel Glattauer
Názov: Siedma vlna
Originálny názov: Alle Sieben Wellen

Práve preto, že pre mňa toľko znamenáš, veľa pre mňa znamená, že možno aj ja pre teba veľa znamenám.

Anotácia:
Siedma vlna je pokračovanie románu Priateľ do dažďa, ktoré si po neočakávanom a búrlivom úspechu prvej časti viac-menej vynútili čitatelia.
Bežná téma mailovej korešpondencie sa stala v Nemecku kultovým bestsellerom, no pokračovanie bolo pre autora skôr skúšobným kameňom. Už nemohol skryť Lea a Emmi za slová, musel im dovoliť, aby sa stretli zoči-voči. Popredné miesto v rebríčku nemeckých bestsellerov dokazuje, že sa mu to plne podarilo.
E-mailová adresa bola zrušená. Toto triezve konštatovanie ukončilo Emmine nádeje na pokračovanie mailovej známosti s Leom. Leo odišiel za prácou do Bostonu a obaja sa vrátili do "reálneho" života. Emmi to však nevzdáva, stále sa pokúša skontaktovať s Leom. Po deviatich mesiacoch sa jej to aj podarí. No situácia sa zmenila - Leo v Bostone niekoho spoznal. Tým sa začína druhá časť virtuálnej a virtuóznej romance.

Môj názor:
Ako ste sa z anotácie dozvedeli, kniha je pokračovaním úspešného románu s názvom Priateľ do dažďa, ktorý som nečítala, a preto som mala oprávnené obavy, že Siedmu vlnu nepochopím. Naopak. Už na začiatku ma úplne pohltila. Z jednej strany je to tým, že je písaná formou mailov. A ja mám na takúto netradičnú formu jednoducho slabosť. No na strane druhej ma okamžite zaujali aj hlavné postavy, Emmi a Leo, ich netradičný príbeh, neobyčajné vyjadrovanie sa, platonická láska a prvé stretnutia.

Leo, čo cítiš, keď mi píšeš? Mám totiž pocit, že už necítiš nič. A pri tom pocite sa vôbec necítim dobre.

Hneď na začiatku vhupneme do deja, keď Emmi zistí, že Leova emailová adresa je zrušená. A tak zostane najbližších 9 mesiacov. Keď Leo konečne po dlhom mlčaní odpíše, Emmi dostane studenú sprchu: Leo bol v Bostone a našiel si tam dievča. No aby ste Lea neosúdili, že pri prvej skúške svojej lásky zlyhal na plnej čiare a vrhol sa do náruče prvej, ktorú našiel, tak vás musím oboznámiť s faktom, že Emmi tiež nie je svätá - je totiž vydatá a má deti (síce nie vlastné, ale na tom až tak nezáleží). Takže Leovi sa nemožno čudovať, že sa pokúša žiť aj v reálnom svete, nie iba virtuálne. A ešte viac ho pochopíme, keď zistíme, že na konci knihy Priateľ do dažďa sa Emmi a Leo dohodli, že svoj "vzťah" ukončia. Čo mal teda Leo robiť? Zostať na jednom mieste a jednostaj žialiť ze Emmi? Za ženou, ktorú vlastne v živote nevidel? No áno, oni sa totiž nikdy nestretli...

...až v Siedmej vlne, keď Emmi navrhla stretnutie - ako gesto na rozlúčku. Tušíte správne, ak sa domnievate, že neskončili len pri jednom stretnutí. A tušíte správne, ak predpokladáte, že ich platonický vzťah pokračoval ďalej. No teda už ani nie tak platonický. Každopádne, čítať ich maily bola zábava, pretože som nikdy nevedela, či sa z nich dokážem "vymotať". Obidvaja používajú akýsi inteligentný štýl, občas píšu v bodoch, vymýšľajú hry na otázky - za nimi sa však skrýva skutočná vážnosť, túžba zistiť, čo ten druhý naozaj chce, na čom mu záleží a čo očakáva od budúcnosti. Pri čítaní som sa cítila trochu ako na horskej dráhe. Nikdy som si netrúfla tipnúť si, ako sa to celé medzi nimi skončí, pretože v jednej chvíli boli obidvaja v oblakoch, no vzápätí buď jeden z nich, alebo obaja sa utápali v problémoch...alebo dokonca v alkohole.

Buď sám, alebo opitý, no nikdy nie zároveň.

A prečo práve názov Siedma vlna? Súvisí s poverou (alebo rozprávkou, neviem to nejako presne nazvať), ktorú opísala Emmi Leovi, keď bola na dovolenke pri mori. Prvých šesť vĺn je vraj predvídateľných, nadväzujú na seba a nikdy neprekvapia. No siedma je nevypočítateľná, dlho sa správa nenápadne, ale niekedy vyrazí vpred. Bezstarostná, rebelantská, všetko spláchne, všetko vyformuje nanovo. Nuž, krásna metafora, ktorá sa dá aplikovať v živote každého človeka. Aj u Emmi a Lea. Je Leo Emminou siedmou vlnou? Alebo je Emmi tou Leovou?

Viac vám z deja neprezradím, ale garantujem vám, že ak vám nevadia romány písané ako emailová komunikácia a dokážete sa preniesť cez (občas) dosť nereálne dialógy, tak si príbeh platonicky-skutočnej lásky Emmi a Lea naozaj obľúbite.

Celkové hodnotenie: