Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Guy de Maupassant - Yvette, Mesačný svit, Miss Harriet a iné poviedky

6. února 2012 v 20:33 | Catty
Autor: Guy de Maupassant
Názov: Yvette, Mesačný svit, Miss Harriet a iné poviedky

Môj názor:
Táto kniha poviedok je mojím prvým experimentom s Maupassantom. Meno som poznala, no nič bližšie som o autorovi nevedela, takže som ani netušila, čo ma čaká. Nemôžem hodnotiť každú poviedky zvlášť, lebo na koniec recenzie by som sa nedostala ani do súdneho dňa, takže to zoberiem celé sumárne.

Maupassantove poviedky sa vyznačujú niekoľkými spoločnými črtami:
1) stretávame sa v nich s najrôznejšími charaktermi ľudí (od vrahov až po nevinné staré panny)
2) Maupassant námety čerpá zo svojho života, nie z histórie ani z niečoho prečítaného - do svojich diel vkomponuje listy od priateľov; príhody z poľovačiek; príbeh, ktorý mu rozprával niekto tretí atď.
3) zápletky sú väčšinou jednoduché (často som už na začiatku vedela, ako sa to celé skončí), no vôbec nie všedné
4) tragickosť, tragickosť, tragickosť - toľko negatívnych koncov som ešte v žiadnej knihe nevidela, čo poviedka, to smrť, šialenstvo, samota
5) motív hrôzy a strachu, ktoré úzko súvisia práve so spomínanou tragickosťou - duchovia, ktorí premiestňujú nábytok z jednej krajiny do druhej; Marťania; utopenec prevtelený do papagája a podobné nereálne a hrôzostrašné záhady

Zvyčajne sa mi nestáva, že by som musela odložiť zaujímavú knihu uprostred čítania, no pri týchto poviedkach sa mi to stalo mnohokrát. Naozaj som nezvládala ten nápor smutných osudov obyčajných ľudí. Síce som spomínala, že koniec bol mnohokrát predvídateľný, no predsa len som dúfala, že ma príbeh prekvapí a objaví sa iskierka nádeje a šťastného konca. Alebo aspoň nie tak tragického. Márne. Jedna jediná poviedka s názvom Simonov otec sa dá označiť za vyslovene pozitívne naladenú. Jedna jediná z celej knihy! Čudujem sa, že som nesckvokla pri jej čítaní. :) Ale nie, vôbec to nebolo také hrozné, pretože Maupassantov štýl písania je prudko čitateľný, dokonale opisuje prostredie (ale bez zbytočných detailov), výrazy postáv a je naozaj bravúrne ako z niečoho obyčajného dokáže stvoriť perfektný krátky príbeh. Na pár stránkach je schopný prinútiť čitateľa, aby sa vžil do postáv, pokúsil sa pochopiť motív ich konania a v neposlednom rade sa aj zamyslel: ako by som ja konal/a na jeho/jej mieste?

V konečnom dôsledku knihu teda odporúčam čítať pomaly, po kúskoch si rozložiť jednotlivé poviedky a nepokúsiť sa za každú cenu ju rýchlo prečítať. Jej čaro spočíva práve v zamyslení sa nad jednotlivými príbehmi. V preniknutí do psychiky vrahov, šialencov, starých zatrpknutých dievok, kňazov túžiacich po rodine, ale i detí a obyčajných ľudí. Autor nič neprikrášľuje, všetko nám podáva tak, ako to je - vo svojej surovej podstate.

Celkové hodnotenie:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maataaa Maataaa | Web | 6. února 2012 v 20:55 | Reagovat

Ja som čítala Guľôčku. Neviem, či sa nachádza v tejto knihe - ja som ju mala z knižnice v takom malom vydaní.
A keďže som mala o tom aj referát, tak som nad tým pekne zamyslela a som si to aj rozobrala a v konečnom dôsledku sa mi to páčilo. :)
A ešte máme doma jednu knihu..neviem aký má názov, ale je po francúzsky. Rada by som sa k nej niekedy s mojou dvojročnou francúzštinou dostala, ale bojím sa toho, ako to dopadne. :D

2 Persephone Persephone | Web | 7. února 2012 v 20:54 | Reagovat

Veľmi ma teší, že je prudko čitateľný, pretože mám v pláne si od neho kúpiť román Miláčik. Uvidíme, čo z toho bude :) Tieto poviedky som ešte nečítala, ja tak všeobecne poviedky rada nemám. Kto vie, čím to bude, lebo ja to neviem  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama