Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Ladislav Mňačko - Ako chutí moc

25. ledna 2012 v 21:11 | Catty
Autor: Ladislav Mňačko
Názov: Ako chutí moc

Dej a môj názor:
Ja viem, ja viem, koho už zaujímajú diela ozačované ako povinné čítanie? A ešte k tomu od slovenského autora. Ale nedajte sa hneď na začiatku odradiť. Nie všetky knihy povinného čítania sú nudné so zastaralou tematikou.

Ako chutí moc je aj dnes aktuálnou knihou. A bude aj v budúcnosti. Kritizuje neschopnosť (našu neschopnosť) zvládnuť moc a vplyv. Príbeh sa začína pohrebom vysopostaveného štátnika, ktorého meno sa počas celého čítania nedozvieme, dokonca ani nevieme, v ktorom meste a v ktorej krajine sme. Na rozlúčku do smútočnej siene prichádza pracovne fotoreportér Frank, bývalý štátnikov priateľ a spomína. Na mladosť, ich piateľstvo, revolúcie, povstanie, výstup štátnika k moci, jeho premenu na vysokého funkcionára.

Spomínaný štátnik bol kedysi rozhodným, bojovným, smelým a nebojácnym veliteľom slávnej partizánskej skupiny. Disponoval prirodzenou autoritou, ľudia ho ochotne nasledovali a dokázal "skrotiť" dokonca aj ruských partizánov, ktorí vykrádali dediny. Prirodzene, práve kvôli týmto vlastnostiam ho vždy posielali do prvej línie, aby kraj vyčistil a odhalil nepriateľov strany. Frank bol na každom kroku po jeho boku. Poznali sa odmalička a priatelili sa. Lenže po revolúcii začal štátnik postupovať stále vyššie a vyššie, až sa stal jedným z najvplyvnejších finkcionárov v krajine. A bohužiaľ, toľkú moc nedokázal správne uchopiť.

Rozviedol sa so svojou manželkou Margitou (mimochodom, tú ešte v mladosti prebral Frankovi) a oženil sa so svojou mladou blonďatou sekretárkou, ktorá bola pre jeho významné postavenie viac reprezentatívna. No nebol s ňou šťastný. Ona vyžadovala jeho ustavičnú pozornosť, potrebovala chlapa, on však nemal čas venovať sa jej. Bol čoraz paranoidnejší, myslel si, že ho každý zradil a veriť môže už len sám sebe. Všetko chcel riadiť, o všetkom rozhodovať - aj o veciach, o ktorých nemal ani tušenia ako fungujú. Proste bol posadnutý mocou, ktorú však nevyužíval, ale zneužíval.

Nakoniec prepadol alkoholu (dokonca ho aj žena opíjala, aby jej dal pokoj) a namiesto politických stretnutí chodil na poľovačky. To sa mu vypomstilo, pretože raz zastrelil srnu počas hájenia (čo sa nesmie, samozrejme, lenže zaslepený mocou si myslel, že on môže úplne všetko). O tomto incidente sa dozvie jeho politický nepriateľ Galovič, zvolá tajné zasadnutie a napokon majú všetky tlačové kancelárie zakázané uverejňovať o štátnikovi správy či fotografie. Toto bol začiatok jeho úpadku. Od úplného pádu ho však zachránila smrť. Zomrel na urémiu (to znamená, že sa mu moč dostala do krvi), lenže v oficiálnej správe sa uviedlo, že príčinou smrti bola leukémia - lebo predsa len štátnik nemôže zomrieť takou nedôjstojnou smrťou ako je urémia.


Je smutné sledovať osud človeka, ktorý takto padal na dno pričom, paradoxne, na spoločenskom rebríčku stúpal stále vyššie a vyššie. A je ešte smutnejšie uvedomiť si, že ani v dnešnom svete to nie je iné. Moc človeka dokáže zmeniť. Ako však hovorí autor: moc nie je dobrá ani zlá. Môže sa stať dobrom alebo zlom, záleží na tom, kto ju používa.

Ak by som z povinného čítania zo slovenských diel mala niečo odporučiť, tak by to bola kniha Ako chutí moc, pretože je stále aktuálna. Stručná, kritická a pravdivá. Pri čítaní som sa nenudila, postavy neboli idealizované (čo ja mám veľmi rada) a celkovo mal príbeh dej. Občas som sa dokonca aj zasmiala, čo som vôbec nečakala. Knihu odporúčam. Jej prečítanie vám nezaberie veľa času a ak vás náhodu nezaujme, tak je tu aspoň útecha, že na maturitách sa vám predsa len zíde :)

Celkové hodnotenie:
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Maggie Elm Maggie Elm | Web | 10. března 2012 v 19:11 | Reagovat

Tohoto dědka (nemyslím to vůbec ve zlém) mám strašně ráda. I když jsem od něho nic nečetla, jenom ho viděla párkrát v televizi a je strašně sympatický.
Ta knížka vypadá tak filosoficky a to miluju, když se můžu nad knihou zamyslet. Tak se po ní asi podívám.

By the way Markus Zusak je úžasný autor. Já teda četla jenom Zlodějku knih, ale bylo to něco úžasné. Netrpělivě sháním další knížky:)

2 S. S. | Web | 14. března 2012 v 20:23 | Reagovat

My sme ju nedávno preberali v škole, a celkom ma zaujala, už len pre ten názov. Pekne si to tu opísala. Ja mám ale za sebou čerstvo maturity (teda zatiaľ iba písomné) a nezišlo sa mi to. Ale podľa mňa je dobrá aj tá druhé kniha od neho - Smrť sa volá Engelchen.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama