Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Chuck Palahniuk - Klub bitkárov

23. ledna 2012 v 17:29 | Catty
Autor: Chuck Palahniuk
Názov: KLub bitkárov
Originálny názov: Fight Club

Nie sme výnimoční.
Nie sme ani hovno alebo odpad.
Jednoducho sme.

Anotácia:
Bezmenným rozprávačom kultového románu Klub bitkárov je mladý muž, ktorý má ubíjajúcu prácu a trpí nespavosťou. Úľavu hľadá na stretnutiach podporných skupín pre pacientov postihnutých ťažkými chorobami, kde predstiera, že je jedným z nich. Všetko sa však dramaticky zmení, keď na stretnutia začne chodiť Marla, mladá žena, ktorá tiež predstiera choroby. Na scénu zakrátko prichádza záhadný a charizmatický Tyler Durden. Rozprávač a Tyler Durden založia tajnú organizáciu, klub bitkárov, ktorý sa riadi pevnými pravidlami. V suteréne barov sa po večeroch schádzajú muži, vyzývajú sa navzájom na súboj a bijú sa, "dokedy je to nutné". Tyler sa chystá zraziť na kolená civilizáciu so svojou armádou tých, čo sa vzbúrili proti sivej každodennej existencii. Rozprávač je jediný, kto s ním môže bojovať. Ale aké má šance? Rozvíja sa podivný trojuholník lásky a nenávisti. A temná hra, ktorá možno nie je hrou...

Môj názor:
Som zhrozená. Zo seba. Pretože mám pocit, že som Klub bitkárov akosi nedocenila. Kniha sa začína priamym vpádom do deja, keď sme svedkami toho, ako Tyler Durden chce zastreliť nášho bezmenného (?) rozprávača. Nevieme prečo, netušíme, aké udalosti predchádzali tejto situácii. O minulosti oboch účastníkov sa dozvedáme postupne. Útržkovito. Až tak, že som sa občas v kapitolách strácala, pretože sa zdá, že každá je osobitným uzravretým príbehom - malou epizódou života. Ako ste sa z anotácie dozvedeli, Tyler Durden založí klub bitkárov, ktorý sa riadi striktnými pravidlami:

Prvé pravidlo klubu bitkárov: O klube bitkárov sa nehovorí
Druhé pravidlo klubu bitkárov: O klube bitkárov sa nehovorí
Tretie pravidlo klubu bitkárov: Bijú sa vždy dvaja
Štvrté pravidlo klubu bitkárov: Vždy prebieha len jedna bitka
Piate pravidlo klubu bitkárov: Protivníci sa bijú bosí a do pol pása nahí
Šieste pravidlo klubu bitkárov: Bitka trvá, dokedy je to nutné

Cez deň členovia normálne chodia do práce, sú vzornými občanmi, no v noci svoju frustráciu, sklamania, zmarené nádeje a krivdy vkladajú do úderov. Okruh priaznivcov sa postupne rozrastá, vzniká viacero klubov bitkárov po celom štáte a Tyler prichádza s novým nápadom: Projektom Chaos. Nesmiem však zabudnúť na hlavnú postavu - rozprávača, chudáčika bez mena, ktorý je podľa mňa len akousi bábkou v rukách Tylera. Ich zoznámenie prebehlo dosť netradične - Tyler od neho chcel, aby mu vrazil najsilnejšie ako dokáže. Nášmu rozprávačovi pomáha proti nespavosti návšteva podporných skupín (stretnutia chorých na rakovinu a podobne), kde predstiera, že je tiež smrteľne chorý. Mne by teda neprinieslo úľavu pozerať sa na cudzie utrpenie, ale dobre, všetci sme iní.

Takže máme tu dvoch priateľov. Chlapov. Čo nám teda ešte chýba? Správne, je to žena. Konkrétne Marla Singerová. Jedným slovom: totálne vyšinutá, nezodpovedná, nenormálna. Väčšinou takéto postavy v knihách milujem, no Marlu som si obľúbiť jednoducho nedokázala. S rozprávačom sa zoznámila v jednej z podporných skupín, kde aj ona choroby iba predstierala. Klamár s klamárkou - a paradoxne sa navzájom obviňovali z klamstva. Marla je pre mňa príkladom detinskej, nedospelej a absurdnej potvory. No ako inak, vzniká tu ľúbostný trojuhoľník rozprávač - Marla - Tyler. Nie je to však nič extra dramatické a táto línia ani nie je v popredí deja.

Keď som tĺkol toho chalana, v skutočnosti som chcel vpáliť guľku medzi oči každej pande, ktorá netrtká, aby zachránila svoj druh, a každej veľrybe alebo delfínovi, čo sa vzdali a uviazli na plytčine.

Všetko sa začína zauzľovať záhadným zmiznutím Tylera. Priateľ ho hľadá v kluboch, medzi členmi Projektu Chaos, no ako by sa pod ním prepadla zem. A tu prichádza nečakané zistenie, tzv. WTF moment, keď som vety musela opäť prečítať, aby som sa uistila, že nemám halucinácie. Práve tieto posledné kapitoly zachránili môj celkový dojem z knihy. Spočiatku som ju čítala rozpačito, možno miestami až znechutene (čo nevyplývalo z faktu, že niektoré pasáže sú naozaj nechutné, ale zo sklamania, že ma príbeh nijako nenadchol), no ku koncu dej nabral grády a tŕpla som spolu s hlavným hrdinom. A koniec sa mi tiež páčil - otvorený, nedokončený, s otáznikmi. Presne toto som ako čitateľka potrebovala.

Celkové hodnotenie:

Filmové spracovanie: z roku 1999 v hlavnej úlohe s Bradom Pittom. Film som nevidela a mám obavy si ho pozrieť. V knihe mi bitky, rany, krv a podobné veci nevadia, ale vo filme sa na to nerada pozerám.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Persephone Persephone | Web | 24. ledna 2012 v 17:13 | Reagovat

O tomto filme / knihe som už veľa počula, no ani som nevidela a ani nečítala Klub bitkárov. Neviem, neviem. Mám, nemám ? :D V každom prípade, pekná recenzia. :-)

2 Maggie Elm Maggie Elm | Web | 10. března 2012 v 19:06 | Reagovat

Viděla jsem a... byla jsem z toho trochu v rozpacích. Podle rezencí jsem čekala něco tak dobrého jako Mr.Nobody a to rozhodně nebylo. Není to tak drsné, myslím ty scény a tak. Spíš je to celkově takové divné. Co se mě ale líbilo byl ten konec. A ten jsem četla, byl právě jiný než v knize. Hlavní hrdina říká té babě, že teď bude všechno fajn, že se ho jenom potkala v divném období jeho života. Díky této větě bych zvládla dát filmu tak dvě hvězdičky z pěti řekněme, jinak mě to nezaujalo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama