Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Umberto Eco - Meno ruže

31. prosince 2011 v 12:30 | Catty
Názov: Meno ruže
Autor: Umberto Eco
Originálny názov: Il nome della rosa

"Niekdajšia ruža je dnes už len menom, len holé mená máme v pamäti."

Detektívno-historicko-filozofický román zasadený do prvej polovice 14. storočia. Vhodnú anotáciu som nikde nenašla (buď neexistuje, alebo neviem poriadne hľadať), takže sa musím spoľahnúť na seba.

Príbeh sa odohráva počas jedného týždňa v benediktínskom kláštore niekde na severe Talianska. Bývalý inkvizítor Viliam z Baskervillu prichádza do kláštora spolu so svojím žiakom Adsom z Melku - boli pozvaní na besedu o chudobe Ježiša Krista. Opát ich poverí objasnením vraždy ilumináta Adelma, ktorý zomrel záhadnou smrťou deň pred ich príchodom. Začína sa vyšetrovanie, Viliam kladie mníchom otázky, diskutuje s nimi, pokúša sa dostať do tajomnej knižnice, ktorú strážia neoblomní knihovníci. Keďže mu nikto nie je ochotný objasniť tajomstvá knižnice, je nútený sa do nej dostať tajne. Pri tom musí vyriešiť mnoho hlavolamov, zbaviť sa ilúzií a vymyslieť mnoho hypotéz, aby nakoniec zistil, kto stojí za záhadnými úmrtiami. Prebieha všetko podľa dômyselného plánu? Alebo je to len náhoda?

Celý príbeh rozpráva starý osemdesiatročný Adso, spomína na udalosti, ktoré sa odohrali pred šesťdesiatimi rokmi. Okrem detektívnej zápletky sledujeme aj Adsove myšlienky, dozrievanie, poklesky a rozhovory a hádky medzi mníchmi v kláštore. Taktiež sa tu objavujú opisy historických udalostí - boj medzi pápežom a panovníkmi, procesy s kacírmi, vznik a pôsobenie rôznych mníšskych rádov a mnoho diskusií o chudobe Ježiša Krista a o smiechu (niektorí boli za to, že smiech je prospšený, iní zase hlásali, že je dielom diabla).

Priznám sa, do knihy som sa púšťala už asi štvrtýkrát a s obrovskou nechuťou. Horko-ťažko som prekonala prvých 50 strán a bola som stále znechutená. Príbeh ma nudil, latinské vsuvky ma znervózňovali, opisy ma nebavili. Z postáv mi nikto neprirástol k srdcu, čítala som len preto, lebo ma zaujímalo rozuzlenie a odhalenie vraha. No ku koncu už kniha nabrala spád a posledných 100 strán som k nej bola doslova prilepená.

Chápem, že kniha je naozaj cenným dielom postmoderny, pretože má svoju hĺbku - oboznamuje čitateľa s históriu, zamestnáva jeho myseľ detektívnou zápletkou a v neposlednom rade kladie mnoho filozofických otázok. Samozrejme, aj mňa kniha obohatila. Občas som neveriaco krútila hlavou, pretože život mníchov ani zďaleka nebol taký čistý a svätý ako sa mnohí nazdávajú. Aj oni sú len ľuďia so svojimi chybami a hriechmi - a častokrát ich majú viac ako obyčajní smteľníci.

Meno ruže je kritikou Cirkvi. Pri vypočúvaní, mučení a popravovaní kacírov sa nevyhnete pocitom zhusenia a odporu a budete si klásť otázku, ako takéto niečo mohla praktizovať Cirkev? Jednoducho preto, lebo ona sama je len organizáciou, ktorá musí likvidovať odporcov zo svojich vlastných radov v záujme "vyššieho dobra". Cirkev sa cítila byť ohrozená, a preto siahla po drastických metódach, ktoré ospravedlnila mnohými výhovorkami.

Na konci knihy dôjde k rozuzleniu, no aj k obrovskej katastrofe - hľadané sa nájde, no nakoniec z toho nikto nebude mať úžitok. Adso a Viliam opustia opátstvo a každý sa vyberie svojou vlastnou cestou. Meno ruže nie je kniha, ktorá by ma chytila za srdce a načisto ohúrila, no som rada, že som sa do nej pustila a ešte radšej, že som ju konečne aj dočítala.

Celkové hodnotenie: (chcela som dať 2/5, ale predsa len ku koncu to bolo už o čosi záživnejšie)

Filmové spracovanie: kniha bola sfilmovaná v roku 1986 v hlavnej úlohe so Seanom Connerym, ktorý stvárnil Viliama.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Persephone Persephone | Web | 29. ledna 2012 v 23:39 | Reagovat

Ja som sa k nej stále nedopracovala. Znova a znova ma to odradí, nemôžem sa prekusnúť čítať to ďalej :/

2 Jilly Jilly | Web | 16. února 2012 v 14:43 | Reagovat

J8 Umberta Eca zbožňuju i když čtu jen jeho eseje a teroretické texty a podobně. Jméno růže jsme si přečíst nestihla. Ale opravdu je to náročná knihy proto, klobouk dolů že ses k tomu přinutila:)) Já se na ni moc těším:)

3 Polly Polly | Web | 11. března 2012 v 12:39 | Reagovat

to vazne? ja som na tejto knihe priam zavislacila... dokonca aj s kamoskou, s ktorou sme to citali skoro v rovnakom case a potom sme si vzdy po kapitolach posielali nadsene smsky, akoby sme spolu sledovali nejaky zabavny tv program :D...
ale kazdy ma rad nieco ine, no ja rozhodne ocenujem vsetky stranky tejto knihy :) patri medzi moje naj.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama