Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Tatiana Melasová - Tovar

16. prosince 2011 v 9:45 | Catty
Autor: Tatiana Melasová
Názov: Tovar
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Môj názor:
Knihu som si kúpila z náhleho popudu, keď som v piatok vošla do kníhkupectva s nevinným cieľom iba sa poobzerať a nafetovať z vône novučičkých kníh. Lenže ak inak, vedela som, že mám pri sebe dosť peňazí, tak som neodolala a musela som si niečo kúpiť. Voľba padla na knižku Tovar, jednak lebo bola na zozname kníh, ktoré som si chcela prečítať a jednak preto, že som si povedala, že kúpiť si autentický príbeh dievčaťa závislého 12 rokov na drogách predsa nemôže byť zbytočným vyhodením peňazí. A nebolo.

Tatiana (alebo jej prezývka Melisa) začína rozprávať svoj príbeh od obdobia ukončenie základnej školy, teda keď mala práve 15 rokov. Pochádzala zo slušnej, zabezpečenej rodiny, na základnej škole sa učila výborne (najhoršiu známku mala po celých 8 rokov len dvojku!),chodila do umeleckej školy, hrala na flaute, s rodičmi každý rok chodievali na dovolenky k moru, s bratom vychádzala dobre, proste toto dievča malo na pohľad úplne všetko. Nastúpila však na strednú školu, našla si nové kamarátky a, prirodzene, aj nové zábavky. Bohužiaľ, boli to drogy. Štof, koks, heroín. Je však zarážajúce, že sama Melisa píše, že predtým si myslela, že ak by jej niekto ponúkal drogy, proste by odmietla, pretože mala v sebe zakorenené zásady, že drogy sú zlé. Lenže keď prišlo na lámanie chleba, neodmietla. A tak nasadla na kolotoč, ktorý sa krútil dlhých 12 rokov...

Melisa zažila naozaj všetko možné, pracovala ako prostitútka v mnohých štátoch a mestách (hlavne v Španielsku a potom doma na Slovensku), mnohokrát klesla na dno, ublížila ľuďom, ktorí ju mali radi, zradila ich, klamala im, využila a odhodila. Nech robila čokoľvek, vždy ju viedla túžba po drogách, túžba zarobiť peniaze, aby sa mohla nafetovať a na pár hodín (často i niekoľko dní) úplne zabudnúť na všetko a cítiť sa ako v siedmom nebi. Nemala absolútne žiadne zábrany. Dnes to už vie i ona sama, ale v tom čase jej skutočne nezáležalo na ničom inom len na drogách. Smrť jej klopala na dvere niekoľkokrát, dvakrát dokonca aj ochrnula, prepadla sa jej nosová prepážka, no ju nič nezastavili. Fetovala ďalej a ďalej. Keď už pre strašnú bolesť v nose nemohla užívať drogy zvyčajným spôsobom, začala si ich pichať. A tu opäť napísala, že si bola vedomá toho, že toto je už posledné štádium. Keď si narkoman začne aplikovať drogy intravenózne, odtiaľ už vedie cesta len buď do väzenia, alebo k smrti. Melisa to všetko vedela, no nemohla prestať, vlastne o to ani nemala záujem.

Kniha sa číta ľahko i ťažko zároveň. Tatianin štýl je jednoduchý, slangový, proste je to jazyk ulice. No obsah tých navonok jednoduchých slov sa miestami vstrebáva naozaj veľmi ťažko, hlavne keď si človek tie udalosti predstaví a priam sa mu zastavuje rozum nad nimi, lebo podmienky, v ktorých žila a pracovala, nie sú vhodné ani pre zvieratá. A ona si to vybrala sama! Ešte šťastie, že sa našli ľudia, ktorí ju napokon dotlačili na nový druh liečenia (ináč ich vyskúšala asi 5, ale ani raz to nevyšlo). Spočiatku všetko odmietala, prekonávala krízu, no postupne sa z toho dostala a ako sama tvrdí, pri dopísaní knihu bola už 7 mesiacov čistá.

Tovar ponúka príbeh jedného dievčaťa, ktoré sa ničím nelíšilo od svojich rovesníkov, no stačila jedna skúsenosť s drogami a včlenenie sa do nesprávnej partie a celý jej život sa uberal zlým smerom. Pri čítaní som sa na Melisu často hnevala, nedokázala som pochopiť, ako sa môže tak slepo hrnúť do vecí, ktoré ju pomaly ale isto zabíjajú. Lenže toto človek, ktorý nemá skúsenosti s drogami, asi nepochopí. Ja mám silný žalúdok, ale myslím si, že niektoré slabšie povahy budú pri čítaní určitých kapitol strašne zhnusení a znechutení. Doteraz mi niektoré Melisine skúsenosti nejdú do hlavy, ako sa na to mohla dať, ako to vydržala, ako potom dokázala ďalej ísť, ako o tom dokázala ešte aj písať? No asi práve to je pomohlo, že sa zo všetkého mohla vypísať, vtlačiť všetko na papier. Každopádne, knihu silno silne odporúčam, je to výborná motivácia k tomu, aby človek na drogy nesiahol v žiadnom prípade, no i ukážkou mnohých ľudských pováh a vlastne i druhov a toho, že závislý človek nemá zábrany, dokáže odhodiť a zakopať úplne všetko: svoju hrdosť, česť i samotnú ľudskosť.

Celkové hodnotenie:

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama