Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Lev Nikolajevič Tolstoj - Anna Kareninová

15. prosince 2011 v 19:31 | Catty
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Názov: Anna Kareninová
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Monumentálna epická panoráma spoločenského života Ruska zo začiatku 19. storočia s jeho pokryteckou morálkou. Hlavná hrdinka Anna Kareninová, ktorá žije spoločenským životom petrohradskej šľachty, sa pri istej príležitosti osudovo zaľúbi do mladého grófa Vronského, kvôli ktorému opúšťa nielen manžela, ale aj milovaného syna. Opojená láskou nevníma spoločenské odsúdenie. Grófovi daruje dcérku Annušku. Chce situáciu riešiť rozvodom a legalizáciou svojho nového vzťahu, no jej manžel takéto riešenie rázne odmietne. Anna odchádza s milencom a dcérkou do cudziny v úsilí uniknúť ťaživej skutočnosti. Pobyt v cudzine v blízkosti milovaného muža a nové zážitky Anne na chvíľu prinesú pocit šťastia a radosti. Po návrate do Ruska milenci pochopia, že sa dostali na okraj spoločnosti. Anne neprinesie pokoj ani odchod na vidiek. Trápi ju strata spoločenského postavenia, bojí sa o lásku milovaného muža a trpí ustavične sa stupňujúcimi výčitkami svedomia. Uvedomuje si bezvýchodiskové postavenie a čoraz nástojčivejšie sa jej vynára myšlienka, že jediné riešenie je smrť.

Môj názor:
Klasické dielo zaradené v zozname povinného čítania. Právom. Som toho názoru, že diela ruských velikánov ako sú Tolstoj, Puškin a Dostojevskij, by mal poznať (aspoň zbežne) každý, kto má nejaký vzťah k čítaniu. Chápem však, že prečítať od nich knihu nie je vo väčšine prípadov ľahké kvôli nekonečnému množstvu opisných zložiek. Tolstoj opisuje naozaj všetko: prostredie, oblečenie, výrazy tváre, detaily každej izby, farby, veľkosti, tvary, proste všetko. Občas je to naozaj zdĺhavé, ale na druhej strane si čitateľ uvedomí, že za tých zhruba 200 rokov sa síce zmenil vonkajší svet, ale to vnútro a ľudstvo je stále také isté, rozmýšľa stále tak isto a jeho vnútorná zmena je naozaj minimálna. Zmizli niektoré témy označované a odsudzované ako tabu, ale na miesto nastúpili iné, ktoré v priebehu ďalších rokov budú nahradené opäť inými a tak ďalej dookola.

Kniha Anna Kareninová sa označuje ako príbeh lásky Anny a grófa Vronského, no je v nej oveľa viac, je to obraz spoločnosti, pohľad do všetkých zákutí šľachty i 'obyčajných' ľudí 19. storočia. Práve Anna je obeťou zmýšľania tejto spoločnosti, ona je tou osobou, ktorú klebety a nepochopenie nakoniec vrhli do záhuby. V čom sa previnila? V ničom a zároveň vo všetkom. Vydala sa bez lásky (tak ako všetky mladé šľachtičné v tom čase), porodila syna, ktorého nesmierne milovala a jej jediným hriechom bolo, že sa zaľúbila, bohužiaľ ale nie do svojho manžela. Spočiatku sa Anna bránila, nechcela Vronskému podľahnúť, ale možno jej zazlievať, že chcela byť konečne raz i ona šťastná s niekým, koho miluje? Dokonca sa so svojou láskou priznala i svojmu manželovi a nakoniec ho opustila. No bez svojho syna, toho jej nedovolili zobrať si so sebou. Veľmi dojímavá bola scéna, keď ho raz v neprítomnosti manžela navštívila a prosila ho, aby si o nej nemyslel nič zlé, veď ona ho ľúbi a keby mohla, zobrala by ho so sebou. Osud ženy, ktorá v tom období opustila a tým potupila svojho manžela, bol vopred daný a jej povesť sa už nikdy neočistila, v očiach ostatných bola zradcom, klamárkou a nehodnou toho, aby sa s ňou niekto stýkal či už spoločensky alebo v súkromí.

Anna s Vronským odcestovali do cudziny a na chvíľu boli azda i šťastní, no netrvalo to dlho, pretože Annu postupne prepadali depresie a žiarlivostné chvíle a doliehali na ňu výčitky svedomia. Jednoducho, nedá sa žiť šťastne vo svete, kde človeka každý odsudzuje, kde v každom pohľade badať odsúdenie a pohŕdanie. Anna nezvláda hlboký smútok, už i niekdajšiu lásku k Vronskému vníma ako zvyk a jediné východisko z tohto pekla vidí v milosrdnej smrti. A ešte mi nedá nespomenúť práve tú chvíľu tesne pred smrťou, keď ešte v Anninej mysli prebleskla myšlienka, že vlastne nekoná správne, že to ani nechce urobiť, že nechce naozaj zomrieť, no bohužiaľ, už bolo neskoro.

Musím však spomenúť aj druhú líniu rozvitú v tejto knihe, ktorá sa týka manželstva Levina a Kitty, ktorá bola kedysi zaľúbená do Vronského. Opis ich príbehu sa strieda s opisom vzťahu Vronského a Anny a je zaujímavé sledovať, že keď Anna s Vronským prežívali krízu, tak vtedy boli Levin a Kitty šťastní a naopak, keď Anna a Vronský boli šťastní, vtedy Levinovci zápasili s problémami. Je to akýsi kontrast medzi dvoma pármi, pričom sa príbeh Levinovcov, na rozdiel od Anny, končí šťastne.

Ak vám nevadia zdĺhavé opisy, tak si knihu rozhodne prečítajte. Umožní vám nahliadnuť do zmýšľania spred 200 rokov a uvedomiť si, že ešte i dnes je príbeh aktuálny.

Celkové hodnotenie:

*zdroj obrázka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama