Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ

29. prosince 2011 v 16:25 | Catty

Autor: Antoine de Saint-Exupéry
Názov: Malý princ
Originálny názov: Le Petit Prince

"Púšť je krásna práve tým, že niekde skrýva studňu."

V prípade tejto útlej knižočky je anotácia zbytočná. A vlastne ani neexistuje jedna jediná oficiálna, pretože Malý princ vyšiel už mnohokrát s mnohými popismi na prebaloch. Je to dôkaz toho, že ho každý chápe inak. A práve v tejto skutočnosti spočíva aj čaro príbehu o malom chlapcovi, ktorý sa z ničoho nič objaví ráno v púšti pred pilotom, ktorému sa pokazil motor. Možno by to ani nebolo také zvláštne, no jediné, čo chlapček potrebuje, je to, aby mu pilot nakreslil barančeka. Prosté, jednoduché priane. No v danej situácii nevídané a nepredstaviteľné.

Prosím vás, nečítajte Malého princa ako obyčajnú rozprávku pre deti, lebo tou naozaj nie je. Neprelúskajte ju rýchlo, sústreďte sa na slová, vnímajte ich a premýšľajte. Zistíte, že príbeh má viac vrstiev - nekonečné množstvo. A nech ju človek číta v ktoromkoľvek období svojho života, vždy v nej nájde niečo nové. Niečo úžasné. Niečo, čo bolo predtým skryté a objavilo sa v pravý čas.

"V púšti sa človek cíti trocha osamelý..."
"Človek sa cíti osamelý aj medzi ľuďmi."

Malý princ ako postava na jednej strane stelesňuje detstvo - nevinnosť, bezstarostnosť, priateľskosť, oddanosť. Vidíme to v zdanlivo absurdných požiadavkách, v ohromnej predstavivosti, ktorá dokáže vidieť barančeka v nakreslenej debničke, v bezstarostnej debate s líškou a hadom aj v detskej logika, ktorá mnohokrát prekoná aj dospelákov. No na druhej strane je sám sebe kontrastom, pretože je "nakazený" dospelosťou - niektoré jeho myšlienky sú príliš filozofické, jeho život je príliš osamelý (veď na svojej planéte má len tri sopky, zlé baobaby a jednu ružu) a má priveľa starostí, ktoré by malé dieťa nemali zaťažovať a ktoré sú metaforicky opísané prostredníctvom vytrhávania baobabov a vymetania sopiek.

"Ľudia nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú u obchodníkov hotové veci. Ale priatelia nie sú na predaj, takže nemajú priateľov."

A to obrovské množstvo obsiahnutých ľudských pováh! Od všeovládajúceho kráľa, cez zaslepeného márnivca, skľúčeného pijana a vždy zamestnaného podnikateľa až po usilovného lampára a zemepisca. Malý princ cestoval, spoznával, sklamal sa, poučil sa a otvoril pilotovi (a myslím, že aj mnohým čitateľlom) oči, že aj jedna kvetina môže mať pre nás význam, ak k nej máme vzťah.

"Milióny rokov si kvetiny tvoria tŕne. A barančekovia ich napriek tomu ohryzávajú. Vari nie je vážna vec, keď sa snažíme pochopiť, prečo sa kvetiny tak namáhajú, aby mali tŕne, a tie im nakoniec na nič nie sú? Myslíš, že súboj barančekov a kvetín nie je dôežitý?"...

Očervenel a po chvíli pokračoval: "Keď má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu na miliónoch a miliónoch hviezd, stačí mu ku šťastiu, keď sa na tie hviezdy díva. A povie si: tam niekde je moja kvetina...Ale keď baranček zožerie tú kvetinu, bude to, akoby všetky hviezdy zhasli! A to nie je dôležité?"

Takže zdanlivo naivná rozprávka o pilotovi, ktorý sa uprostred ničoho v púšti stretol s malým chlapcom, je encyklopédiou života, štúdiom ľudských pováh, krehkých medziľudských vzťahov a varovaním, aby sme si v sebe vždy zachovali kúsok dieťaťa - aby sme dokázali snívať, vidieť barančekov v nakreslenej debničke, vybrať si svoju šťastnú hviezdu, vymetať všetky sopky (aj tie vyhasnuté, pretože človek naozaj nikdy nevie), nebrať na ľahkú váhu smrť kvetín, skrotiť si líšku a nájsť potešenie v takej maličkosti, ako je zvuk rumpáľa v studni pri vyťahovaní vody.

Malý princ je kniha jediná svojho druhu. Plná života v tej najjednoduchšej, no zároveň pre nás najnepochopiteľnejšej forme. Saint-Exupéryho metafory sú jasné, a predsa tajomné, pretože naše oči a myseľ sú väčšinou zahalené mrakom dospelosti.

"Dospelí sú naozaj veľmi, veľmi čudní."

Celkové hodnotenie:

P.S.: Ak môžete, tak si žožente knižku s autorovými originálnymi kresbami. Sú krásne jednoduché, výstižné a miestami aj vtipné.




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama