Soldier! Let me cradle your head and caress your face, let me kiss your dear, sweet lips and cry across the seas and whisper trough the icy Russian grass how I feel for you. Luga, Ladoga, Leningrado, Lazarevo...Alexander, once you carried me, and now I carry you. Into my eternity, now I carry you. (Paullina Simons - The Bronze Horseman)


Prosinec 2011

Umberto Eco - Meno ruže

31. prosince 2011 v 12:30 | Catty
Názov: Meno ruže
Autor: Umberto Eco
Originálny názov: Il nome della rosa

"Niekdajšia ruža je dnes už len menom, len holé mená máme v pamäti."

Detektívno-historicko-filozofický román zasadený do prvej polovice 14. storočia. Vhodnú anotáciu som nikde nenašla (buď neexistuje, alebo neviem poriadne hľadať), takže sa musím spoľahnúť na seba.

Príbeh sa odohráva počas jedného týždňa v benediktínskom kláštore niekde na severe Talianska. Bývalý inkvizítor Viliam z Baskervillu prichádza do kláštora spolu so svojím žiakom Adsom z Melku - boli pozvaní na besedu o chudobe Ježiša Krista. Opát ich poverí objasnením vraždy ilumináta Adelma, ktorý zomrel záhadnou smrťou deň pred ich príchodom. Začína sa vyšetrovanie, Viliam kladie mníchom otázky, diskutuje s nimi, pokúša sa dostať do tajomnej knižnice, ktorú strážia neoblomní knihovníci. Keďže mu nikto nie je ochotný objasniť tajomstvá knižnice, je nútený sa do nej dostať tajne. Pri tom musí vyriešiť mnoho hlavolamov, zbaviť sa ilúzií a vymyslieť mnoho hypotéz, aby nakoniec zistil, kto stojí za záhadnými úmrtiami. Prebieha všetko podľa dômyselného plánu? Alebo je to len náhoda?

Celý príbeh rozpráva starý osemdesiatročný Adso, spomína na udalosti, ktoré sa odohrali pred šesťdesiatimi rokmi. Okrem detektívnej zápletky sledujeme aj Adsove myšlienky, dozrievanie, poklesky a rozhovory a hádky medzi mníchmi v kláštore. Taktiež sa tu objavujú opisy historických udalostí - boj medzi pápežom a panovníkmi, procesy s kacírmi, vznik a pôsobenie rôznych mníšskych rádov a mnoho diskusií o chudobe Ježiša Krista a o smiechu (niektorí boli za to, že smiech je prospšený, iní zase hlásali, že je dielom diabla).

Priznám sa, do knihy som sa púšťala už asi štvrtýkrát a s obrovskou nechuťou. Horko-ťažko som prekonala prvých 50 strán a bola som stále znechutená. Príbeh ma nudil, latinské vsuvky ma znervózňovali, opisy ma nebavili. Z postáv mi nikto neprirástol k srdcu, čítala som len preto, lebo ma zaujímalo rozuzlenie a odhalenie vraha. No ku koncu už kniha nabrala spád a posledných 100 strán som k nej bola doslova prilepená.

Chápem, že kniha je naozaj cenným dielom postmoderny, pretože má svoju hĺbku - oboznamuje čitateľa s históriu, zamestnáva jeho myseľ detektívnou zápletkou a v neposlednom rade kladie mnoho filozofických otázok. Samozrejme, aj mňa kniha obohatila. Občas som neveriaco krútila hlavou, pretože život mníchov ani zďaleka nebol taký čistý a svätý ako sa mnohí nazdávajú. Aj oni sú len ľuďia so svojimi chybami a hriechmi - a častokrát ich majú viac ako obyčajní smteľníci.

Meno ruže je kritikou Cirkvi. Pri vypočúvaní, mučení a popravovaní kacírov sa nevyhnete pocitom zhusenia a odporu a budete si klásť otázku, ako takéto niečo mohla praktizovať Cirkev? Jednoducho preto, lebo ona sama je len organizáciou, ktorá musí likvidovať odporcov zo svojich vlastných radov v záujme "vyššieho dobra". Cirkev sa cítila byť ohrozená, a preto siahla po drastických metódach, ktoré ospravedlnila mnohými výhovorkami.

Na konci knihy dôjde k rozuzleniu, no aj k obrovskej katastrofe - hľadané sa nájde, no nakoniec z toho nikto nebude mať úžitok. Adso a Viliam opustia opátstvo a každý sa vyberie svojou vlastnou cestou. Meno ruže nie je kniha, ktorá by ma chytila za srdce a načisto ohúrila, no som rada, že som sa do nej pustila a ešte radšej, že som ju konečne aj dočítala.

Celkové hodnotenie: (chcela som dať 2/5, ale predsa len ku koncu to bolo už o čosi záživnejšie)

Filmové spracovanie: kniha bola sfilmovaná v roku 1986 v hlavnej úlohe so Seanom Connerym, ktorý stvárnil Viliama.

Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ

29. prosince 2011 v 16:25 | Catty

Autor: Antoine de Saint-Exupéry
Názov: Malý princ
Originálny názov: Le Petit Prince

"Púšť je krásna práve tým, že niekde skrýva studňu."

V prípade tejto útlej knižočky je anotácia zbytočná. A vlastne ani neexistuje jedna jediná oficiálna, pretože Malý princ vyšiel už mnohokrát s mnohými popismi na prebaloch. Je to dôkaz toho, že ho každý chápe inak. A práve v tejto skutočnosti spočíva aj čaro príbehu o malom chlapcovi, ktorý sa z ničoho nič objaví ráno v púšti pred pilotom, ktorému sa pokazil motor. Možno by to ani nebolo také zvláštne, no jediné, čo chlapček potrebuje, je to, aby mu pilot nakreslil barančeka. Prosté, jednoduché priane. No v danej situácii nevídané a nepredstaviteľné.

Prosím vás, nečítajte Malého princa ako obyčajnú rozprávku pre deti, lebo tou naozaj nie je. Neprelúskajte ju rýchlo, sústreďte sa na slová, vnímajte ich a premýšľajte. Zistíte, že príbeh má viac vrstiev - nekonečné množstvo. A nech ju človek číta v ktoromkoľvek období svojho života, vždy v nej nájde niečo nové. Niečo úžasné. Niečo, čo bolo predtým skryté a objavilo sa v pravý čas.

"V púšti sa človek cíti trocha osamelý..."
"Človek sa cíti osamelý aj medzi ľuďmi."

Malý princ ako postava na jednej strane stelesňuje detstvo - nevinnosť, bezstarostnosť, priateľskosť, oddanosť. Vidíme to v zdanlivo absurdných požiadavkách, v ohromnej predstavivosti, ktorá dokáže vidieť barančeka v nakreslenej debničke, v bezstarostnej debate s líškou a hadom aj v detskej logika, ktorá mnohokrát prekoná aj dospelákov. No na druhej strane je sám sebe kontrastom, pretože je "nakazený" dospelosťou - niektoré jeho myšlienky sú príliš filozofické, jeho život je príliš osamelý (veď na svojej planéte má len tri sopky, zlé baobaby a jednu ružu) a má priveľa starostí, ktoré by malé dieťa nemali zaťažovať a ktoré sú metaforicky opísané prostredníctvom vytrhávania baobabov a vymetania sopiek.

"Ľudia nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú u obchodníkov hotové veci. Ale priatelia nie sú na predaj, takže nemajú priateľov."

A to obrovské množstvo obsiahnutých ľudských pováh! Od všeovládajúceho kráľa, cez zaslepeného márnivca, skľúčeného pijana a vždy zamestnaného podnikateľa až po usilovného lampára a zemepisca. Malý princ cestoval, spoznával, sklamal sa, poučil sa a otvoril pilotovi (a myslím, že aj mnohým čitateľlom) oči, že aj jedna kvetina môže mať pre nás význam, ak k nej máme vzťah.

"Milióny rokov si kvetiny tvoria tŕne. A barančekovia ich napriek tomu ohryzávajú. Vari nie je vážna vec, keď sa snažíme pochopiť, prečo sa kvetiny tak namáhajú, aby mali tŕne, a tie im nakoniec na nič nie sú? Myslíš, že súboj barančekov a kvetín nie je dôežitý?"...

Očervenel a po chvíli pokračoval: "Keď má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu na miliónoch a miliónoch hviezd, stačí mu ku šťastiu, keď sa na tie hviezdy díva. A povie si: tam niekde je moja kvetina...Ale keď baranček zožerie tú kvetinu, bude to, akoby všetky hviezdy zhasli! A to nie je dôležité?"

Takže zdanlivo naivná rozprávka o pilotovi, ktorý sa uprostred ničoho v púšti stretol s malým chlapcom, je encyklopédiou života, štúdiom ľudských pováh, krehkých medziľudských vzťahov a varovaním, aby sme si v sebe vždy zachovali kúsok dieťaťa - aby sme dokázali snívať, vidieť barančekov v nakreslenej debničke, vybrať si svoju šťastnú hviezdu, vymetať všetky sopky (aj tie vyhasnuté, pretože človek naozaj nikdy nevie), nebrať na ľahkú váhu smrť kvetín, skrotiť si líšku a nájsť potešenie v takej maličkosti, ako je zvuk rumpáľa v studni pri vyťahovaní vody.

Malý princ je kniha jediná svojho druhu. Plná života v tej najjednoduchšej, no zároveň pre nás najnepochopiteľnejšej forme. Saint-Exupéryho metafory sú jasné, a predsa tajomné, pretože naše oči a myseľ sú väčšinou zahalené mrakom dospelosti.

"Dospelí sú naozaj veľmi, veľmi čudní."

Celkové hodnotenie:

P.S.: Ak môžete, tak si žožente knižku s autorovými originálnymi kresbami. Sú krásne jednoduché, výstižné a miestami aj vtipné.


Knižná reťazovka - časť 1.

28. prosince 2011 v 13:35 | Catty |  Ostatné



V blogosfére kolujú nejaké knižné reťazovky, tak som sa rozhodla, že ich budem postupne vyplňovať aj ja.

1)Čo práve čítaš?
Umberto Eco - Meno ruže. Mám ju už asi týždeň rozčítanú, čo je dosť nezvyčajné u mňa.

2)Máš práve nejakú rezerváciu v knižnici?
Mám 2 rezervácie: knihu Xenesis (Beat Glogger) a knihu Slepačia polievka na inšpiráciu ženskej duše.

3)Knižný zlozvyk?
Hm, ceruzkou si podčiarkujem výroky, ktoré sa mi páčia a v poslednom čase si aj píšem do knihy také svoje poznámky, ktoré ma napadajú pri čítaní (samozrejme, tiež len ceruzkou).

4)Čo máš práve požičané z knižnice?
Knihu poviedok od Guy de Maupassanta, Klub bitkárov od Chucka Palahniuka a anglickú knihu Wuthering Heigths (Búrlivé výšiny) od Emily Bronteovej.

5)Máš čítačku e-kníh?
Nemám, a pravdupovediac, ani po nej netúžim.

6)Preferuješ čítať len jednu, alebo viacero kníh naraz?
Ako kedy. Väčšinou čítam len jednu, ale niekedy je najaká kniha tak smutná, že musísm siahnuť po nejakej veselšej a tak potom čítam dve naraz a striedam to.

7)Zmenili sa tvoje čitateľské návyky odkedy si začal blogovať?
Iba v tom, že mám väčší prehľad o tom, čo som prečítala. A ostatné knižné blogy sú pre mňa neskutočnou inšpiráciou a mnohokrát na ich stránkach nájdem aj knihy, ktoré by som ináč asi vôbec nezaregistrovala.

8)Obľúbená kniha, ktorú si tento rok prečítal?
Zlodejka kníh od Markusa Zusaka. Prvýkrát som ju síce čítala minulý rok, no tento rok som po nej siahla asi 3-krát a žiadna iná kniha ju doteraz neprekonala.

9)Ako často čítaš knihy mimo svojho obľúbeného žánru?
Nemám obľúbený žáner, takže na túto otázku odpovedať neviem.

10)Čítaš niekedy tú istú knihu viac krát?
Samozrejme. Ale takých kníh nie je veľa.

Súťaž na Bloody Bookaholic

27. prosince 2011 v 18:27 | Catty |  Súťaže

Na stránkach bloodybookaholic.blogspot.com prebieha úžasná súťaž o 40 kníh (samozrejme, v anglickom jazyku). Súťaž je medzinárodná, stači zanechať pod článkom komentár a vyplniť formulár. Viac informácií nájdete TU.

Marc Lévy - Kým si bola v kóme

27. prosince 2011 v 13:00 | Catty
Recenzia do Xmas Reading Challenge u Syki.


Autor: Marc Lévy
Názov: Kým si bola v kóme
Originálny názov: Et si c'était vrai...

Anotácia:
Príbeh mladej lekárky sa začína úplne obyčajným plánovaním víkendu po namáhavej práci v nemocnici. Keď si s úľavou sadá do auta, aby mimo ruchu veľkomesta strávila pár dní oddychu, netuší, že osudná havária krátko po štarte nadobro zmení jej život. Havária, ktorá je tragédiou najmä pre jej najbližšie okolie, paradoxne pre ňu znamená novú, naozaj osobitú dimenziu života, kde stretáva svoju osudovú lásku.

Môj názor:
S touto knihou som sa prvýkrát stretla, keď som si ju požičala z našej (dosť biednej) dedinskej knižnice. Mala som 13 alebo 14, knihu som prelúskala na jeden dych a potom znova a znova, až som ju musela chtiac-nechtiac vrátiť. Samozrejme, chcela som ju vlastniť, a tak viedli moje kroky na stránky internetových kníhkupectiev. Bohužiaľ, bola vypredaná, na bazároch po nej tiež nebolo ani stopy. Až raz, myslím, že pred rokom, mi z antikvariátu odpísali na inzerát, v ktorom som hľadala túto knihu. Strašne som sa potešila. Iróniou však je, že kniha mi prišla, zaujala svoje čestné miesto na poličke, no nijako som sa nevedela dostať k jej opätovnému prečítaniu, pretože som vždy uprednostila nejakú inú, ktorú som ešte nečítala. Asi som čakala práve na tento projekt od Syki. Každopádne, konečne som Kým si bola v kóme opäť prečítala.

Dnes mám 19, mnoho vecí vnímam odlišne ako pred piatimi rokmi, a nie je to inak ani s knihami. Táto kniha mi nielen že ponúkla možnosť opäť sa ponoriť do skvelého príbehu, ale umožnila mi aj skúmať samu seba, svoju osobnosť , názory a hlavne zmeny, ktoré sa vo mne udiali.

A ako by vyzeralo hodnotenie pred piatimi rokmi? Približne takto: skvelá kniha s originálnou myšlienkou, ktorá tu ešte nebola, s hlavnými postavami, ktoré si zamilujete a so záverom, ktorý vás dojme, nahnevá a zároveň vyburcuje vašu zvedavosť.
A ako vyzerá recenzia po piatich rokoch v podaní (ne)dospelej čitateľky? Takto: skvelá kniha s originálnou myšlienkou, ktorá tu (asi) ešte nebola. Príbeh zaujme predovšetkým tým, že autor nastolí tému kómy, ktorá je dodnes pre nás záhadou. Je možné, aby vás človek v kóme počul? Môže takýto pacient opustiť svoje telo a túlať sa po svete? Je možné, aby niekto takéhoto "ducha" videl, rozprával sa s ním, dotýkal sa ho? Nie? Povedzte to hlavným hrdinom, Lauren a Arthurovi, a zaručujem vám, že sa vám vysmejú a za každú cenu sa vás budú snažiť presvedčiť, že je to naozaj možné. Uveríte im? Možno si budete myslieť, že sú blázni, tak ako to predpokladal Arthurov kamarát a spoločník Paul. Možno im uveríte aspoň čiastočne, tak ako detektív George Pilquez. Každopádne, ich príbeh vás istotne nenechá chladným.

POZOR, NASLEDUJÚ SPOILERY!

Aby sme v tom mali všetci jasno, v pár bodoch zhrniem obsah:
1. Lauren mala vážnu dopravnú nehodu a dostala sa do kómy štvrtého stupňa, z ktorej sa (údajne) ešte nikto neprebral
2. jej byt si prenajal práve Arthur pol roka po Laureninej nehode
3. prvé stretnutie Lauren a Arthura je roztomilé, pochabé, vtipné a zároveň dojímavé
4. Arthur je jediný človek, ktorý Lauren vidí a nakoniec jej neuveriteľnému príbehu uverí
5. predpokladáte správne, ak sa domnievate, že sa do seba zaľúbia
6. všetko sa skomplikuje, keď sa Laurenina matka rozhodne pre eutanáziu svojej (už aj tak mozgovo mŕtvej) dcéry
7. čo však spraví Arthur, aby Lauren pomohol? Vymyslí šialený plán - unesie Laurenino telo z nemocnice
8. a ak by toho nebolo dosť, Arthur sa aj sám musí vyrovnať s tieňmi svojej minulosti

Toľko by k deju hádam aj stačilo.
Príbeh napreduje veľmi rýchlo, má plynulý spád, postavy sú však podľa mňa dosť nereálne. No na druhej strane, v takejto knihe s fantastickými prvkami človek ani nečaká obyčajných fádnych hrdinov. Lauren a Arthur veľa filozofujú o podstate života, o okamihoch a prítomnosti. Pre nich je to prirodzené. Arthura mnoho naučila jeho zosnulá matka a Lauren viac ako pol roka nemohla robiť nič iné len uvažovať. Nakoniec prichádzajú na to, že oni dvaja sa mali stretnúť a keď to inak nešlo, osud to zariadil takýmto zvláštnym spôsobom. Ich láska je láskou prítomnosti, vychutnávali si každú spoločne strávenú chvíľu, pretože si nikdy nemohli byť istý tým, či zajtrajšok vôbec príde. Vďaka detektívovi Pilquezovi sa Arthur vyhol väzeniu za únos tela z nemocnice a Laurenina matka prehodnotila svoh názor na eutanáziu. Žili jeden pre druhého zo dňa na deň. Až kým raz ráno Laurenin duch nezmizol...

KONIEC SPOILEROV

Posledné stránky som čítala s napätím a posledné vety ma úplne dorazili. To čo malo byť? Prečo? Nie, nebojte sa, Lauren nezomrela. A koniec vlastne ani nebol zlý, bol presne taký, aké mám rada - typický otvorený koniec, ktorý vyvoláva v čitateľovi nespočetne veľa otázok. Čo sa stalo potom? Uverila mu? Bola nakoniec s ním? Vzdal to?

Odpovede skrýva (asi) voľné pokračovanie knihy s názvom Potkat vás znovu... Zatiaľ som ju nečítala, ale zaradila som ju ku knihám, ktoré si budúci rok určite chcem kúpiť. Síce občas zvyknem nadávať na presladené konce, ale jednoducho Lauren a Arthur predsa musia byť spolu, zaslúžia si to.

Každopádne, napriek skonštatovaniu, že postavy sú nereálne, konajú nereálne a celý príbeh je nereálny, knihu odporúčam. Som si vedomá toho, že mnohí čitatelia, ktorí už majú čo-to za sebou, budú nad ňou skepticky dvíhať obočie, ale mne je to jedno. Mňa kniha Kým si bola v kóme chytila za srdce, predostrela mi neobohranú tému, príjemnú dávku vtipu a romantiky a mnoho výrokov na zamyslenie sa. A práve preto je moje hodnotenie také, aké je.

Celkové hodnotenie:

Filmové spracovanie: Kniha bola predlohou pre film A čo ak je to pravda (Just Like Heaven) v hlavnej úlohe s Reese Whitherspoon a Markom Ruffalom. Film sa mi veľmi páčil, aj keď sa predlohy drží len tak pozvoľna, pozmenili mená, minulosť hlavného hrdinu, druhá polovica knihy takmer celá chýba a koniec je typický americký happyend. No napriek tomu nemám voči filmu výhrady. Možno je dokonca dobré, že sa knihy nedržali presne, aspoň mi nepokazili moje vlastné predstavy, ktoré mi prebiehali pred očami pri čítaní knihy.

Markus Zusak - Zlodejka kníh

19. prosince 2011 v 15:53 | Catty
Názov: Zlodejka kníh
Autor: Markus Zusak
Originálny názov: The Book Thief
Počet strán: 480

Anotácia:
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov - aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.



Knihy od A do Z

17. prosince 2011 v 15:24 | Catty

Princíp: úlohou je v roku 2012 prečítať 26 kníh, ktoré sa začínajú na všetkých 26 základných písmen abecedy. Knihy môžu byť v anglickom, v slovenskom alebo v českom jazyku. Viac informáciií a formulár na zápis nájdete u Luc.

Kouzelná knihovnička - začíname :)

16. prosince 2011 v 16:12 | Catty |  Kouzelná knihovnička

Princíp projektu: Nafoťte svoju knihovničku teraz a najdlhšie za rok sa k foteniu vráťte za účelom porovnania vašej knihovničky teraz a potom. Je to priestor (celý rok), aby ste zistili, aké zmeny sa odohrali nielen s vašou knihovničkou, ale možno aj s vaším čitateľským vkusom.
Zapísať sa do projektu a viac informácií nájdete u Abyss.

MOJA KNIHOVNIČKA:

Už odmalička milujem knihy a čítanie, na rozprávkach som vyrastala, takže je prirodzené, že za najúžasnejšie súčasti svojej izby považujem svoje knihy. Nedám sem komplexnú fotku celej knihovničky, lebo knihy mám po izbe takpovediac "rozhádzané" po poličkách kade tade, takže sem dám jednotlivé poličky. Systém v uložení kníh je badateľný len na niektorých poličkách, ostatné sú uložené bez nejakého hlbšieho zmyslu.

1.polička:
Toto je jedna z tých bezsystémových poličiek. Takže ideme zľava doprava: Krásna beštia (bola prekvapivo prekvapivá), Zimomriavky, Modroočko (úplne ma pohltila), Cukor a soľ (darček k narodeninám), Môj sused je božský, Zajatci (túto som ešte nečítala), Spis Hitler, Biela Masajka (skutočný príbeh), Kniha bez názvu, Pevné puto (chcem vidieť aj film, ale neviem sa k tomu dokopať), Posledné tajomstvo, Zápisník jednej lásky, Láska v čase cholery, Zberateľ detí (tiež darček), Upálená zaživa (aj keď je to o upálení, je to mrazivý skutočný príbeh).
A tie dve položené hore: Posledné stránky denníka (zbierka poviedok), Axolotl Roadkill (túto knihu som nepochopila).


2.polička:

Opäť postupujeme zľava doprava: Rovnako iný ako ja (neskutočné knižné sklamanie), Trinásty príbeh (fascinujúce), Púštny kvet, Kríza (nuda), Posledná hodina (zbierka poviedok slovenského autora), Anjeli a démoni, Bod klamu, Da Vinciho kód, Nehanebné neviniatko, Cela číslo 17, Dumasov klub, Parfum: Príbeh vraha, Jed nášho milovania, Desivá symetria.
Položené hore: Posledný templár, S mamou na úteku.





3.polička:
Nasledujú moje srdcovky: Malý princ, Mág (životopis Paula Coelha), Medený jazdec, komplet knihy Paula Coelha, ktoré vyšli v slovenčine v tom novom vydaní ( Ako rieka, ktorá plynie, Pútnik s Compostely, Alchymista, Brida, Na brehu Ria Pedra som si sadla a plakala, Piata hora, Veronika sa rozhodla zomrieť, Démon a slečna Prymová, Jedenásť minút, Záhir, Čarodejnica z Portobella, Víťaz je sám, Alef), Odviate vetrom 1. a 2., Vtáty v tŕní, Kým si bola v kóme (knižná predloha k filmu A čo ak je to pravda).
A knihy položené hore: Zlodejka kníh - absolútna srdcovka, na ktorú nedám dopustiť, a od toho istého autora kniha Posol (taktiež knižný skvost).

4.polička:
Väčšinu z týchto kníh tvorí upírina, ale nájde sa tu aj niečo iné: Cudzia krv (slovenská autorka, dostala som nedávno na narodeniny), Anjelská hra (práve sa púšťam do jej čítania), komplet Vampýrska akadémia (6 kníh) - upírov nemusím, ale túto sériu milujem, Crescendo, Zavrhnutý, Súmrak, Nov, Zatmenie, Úsvit, Hostiteľ.
A hore položené: Dva polovičné životy, Zlodeji labutí, Tovar (skutočný príbeh).





5.polička:
Tak toto je romantická polička: prvých 12 kníh je od Lisy Kleypasovej, konkrétne sú to vlastne série - Tajomstvá letnej noci, Vôňa jesene, Zimná láska, Jarná vášeň, Láska v čase Vianoc, Do polnoci moja, Zveď ma na úsvite, Podvečerné vábenie, Sladký ocko, Modrooký diabol, Sladký šepot, Môj ochranca. Potom nasledujú knihy od Jane austenovej: Mansfieldsky park, Emma, Rozum a cit, Northangerské opátstvo, Láska Anny Elliotovej, Pýcha a predsudok. Ďalej je tu séria od Elizabeth Hoyt: Havraní princ, Tygrí princ, Hadí princ a ešte tri ďalšie romantické knižky: Anjel pre Emily, Milovať nepriateľa, Anjel strážny.

6.polička:
Tak toto je naozaj polička "všehochuť": Zrnká hriechu, Žiadne stretnutie nie je náhodné, North and South, Nox et solitudo a Verše (zbierka básní od Kraska), Utrpenie mladého poeta, 350 tipov na najlepší sex (originálny darček od kamošky), Peter a Lucia, Mlčanie jahniat, Nočné motýle, dve Harleqiunky (Markýz a krásná lady, Svudný společník), Popol vo vetre, Plameň a kvet, Milenec snov, Nočné slasti, Nočné objatie, Peklo a raj, Levy a čipka, Krásna ako ruža, Keltská veštba, Kolibrík, Hviezdy Marmalonu, 1000 obrazov, ktoré musíte vidieť (úžasná publikácia).


7.polička:

Dostávame sa k starším a klasickejším knihám: od slovenských a českých autorov - Kus cukru, Robin, Kto kráča po ceste, Vlčia jama, Mestečko na predaj; potom je tu môj obľúbený velikán Dostojevskij - Zápisky z mŕtveho domu, Obec Stepančikovo, Zločin a trest, Biedni ľudia, Strýčkov sen, Katarína (zbierka poviedok), Výrastok; ďalej sú tu dve knihy z edície Najlepšie svetové čítanie, Meno ruže od Umberta Eca, Neworleanské dedičstvo, knihy z mladšieho obdobia - Helga, Anjel nádeje, Júlia a prípad zmiznutej ženy, a nakoniec Tajná komora: Hľadanie siene záznamov.


8.polička:

Tu je ďalší mix kníh, na ktoré nedám dopustiť: Rozprávky Hansa Christiana Andersena (nádherná kniha s nádhernými ilustráciami), Búrlivé výšiny, Rysavá jalovica a iné poviedky, Jar Adely Ostrolúckej, Slovenské rozprávky 1 a 2, Stálice (zbierka poviedok), Maroško, V tichu kvetinovej noci a Moje srdce má prázdniny (básnické zbierky), Čenkovej deti, Anna Kareninová 1 a 2, Jana Eyrová, Odsúdené duše, Príbeh doktora Mechanicusa a jeho psa, Zo života Ivana Drynova, Miláčik (od Colette), Lolita, Krstný otec, Smrť je mojim remeslom, Sophiina voľba 1 a 2, Večne spievajú lesy.



9. a 10. polička:

Tu sa nachádzajú rôzne encyklopédie, slovníky a iné odborné publikácie.

Plus ešte mi z tohto zoznamu chýbajú knihy, ktoré som požičala: Digitálna pevnosť (Dan Brown), Normálny cvok (Peter Holka).

Takže toto by bolo snáď všetko. Dúfam, že keď budem svoju knihovničku o rok fotiť, tak bude značne rozšírenejšia. A dúfam, že mi niekto zadováži aj nové police, lebo ináč veru neviem, kam všetky tie knihy dám :)

Readlist 2012

16. prosince 2011 v 9:54 | Catty
Zoznam kníh, ktoré som za rok 2012 prečítala:

JANUÁR - 6 kníh
Beth Revisová - Naprieč vesmírom
Lisa Kleypasová - Milenec lady Sofie
Zdena Frýbová - Robin
Ladislav Mňačko - Ako chutí moc
Chuck Palahniuk - Klub bitkárov
Guy de Maupassant - Yvette, Mesačný svit, Miss Harriet a iné

FEBRUÁR - 3 knihy
Jack Canfield, Mark Victor Hansen, Stephanie Marstonová - Slepačia polievka na inšpiráciu ženskej duše
Markus Zusak - Zlodejka kníh
Daniel Glattauer - Siedma vlna

MAREC - 5 kníh
Markus Zusak - Posol
Anthony E. Zuiker - Level 26: Netvor z temnoty
Christopher Paolini - Inheritance
Margaux Fragosová - Tiger, tiger
Melanie Rose - Návrat domů

APRÍL - 9 kníh
J.W.Goethe - Utrpenie mladého Werthera
Darynda Jonesová - Prvý hrob napravo
Raymond A. Moody - Život po živote
Jayne Ann Krentzová - Koralový bozk
Ladislav Mňačko - Oneskorené reportáže
Charlotte Bronteová - Jana Eyrová
Thomas Hardy - Ženské vrtochy
Teresa Medeirosová - Škandalózna noc
Ally Condieová - Dokonalý pár

MÁJ
Maxim E. Matkin - Mexická vlna
Paulo Coelho - Veronika sa rozhodla zomrieť
Becca Fitzpatricková - Zavrhnutý
Becca Fitzpatricková - Crescendo
Stephenie Meyerová - Súmrak

JÚN

JÚL

AUGUST

SEPTEMBER

OKTÓBER

NOVEMBER

DECEMBER

Tatiana Melasová - Tovar

16. prosince 2011 v 9:45 | Catty
Autor: Tatiana Melasová
Názov: Tovar
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Môj názor:
Knihu som si kúpila z náhleho popudu, keď som v piatok vošla do kníhkupectva s nevinným cieľom iba sa poobzerať a nafetovať z vône novučičkých kníh. Lenže ak inak, vedela som, že mám pri sebe dosť peňazí, tak som neodolala a musela som si niečo kúpiť. Voľba padla na knižku Tovar, jednak lebo bola na zozname kníh, ktoré som si chcela prečítať a jednak preto, že som si povedala, že kúpiť si autentický príbeh dievčaťa závislého 12 rokov na drogách predsa nemôže byť zbytočným vyhodením peňazí. A nebolo.

Tatiana (alebo jej prezývka Melisa) začína rozprávať svoj príbeh od obdobia ukončenie základnej školy, teda keď mala práve 15 rokov. Pochádzala zo slušnej, zabezpečenej rodiny, na základnej škole sa učila výborne (najhoršiu známku mala po celých 8 rokov len dvojku!),chodila do umeleckej školy, hrala na flaute, s rodičmi každý rok chodievali na dovolenky k moru, s bratom vychádzala dobre, proste toto dievča malo na pohľad úplne všetko. Nastúpila však na strednú školu, našla si nové kamarátky a, prirodzene, aj nové zábavky. Bohužiaľ, boli to drogy. Štof, koks, heroín. Je však zarážajúce, že sama Melisa píše, že predtým si myslela, že ak by jej niekto ponúkal drogy, proste by odmietla, pretože mala v sebe zakorenené zásady, že drogy sú zlé. Lenže keď prišlo na lámanie chleba, neodmietla. A tak nasadla na kolotoč, ktorý sa krútil dlhých 12 rokov...

Melisa zažila naozaj všetko možné, pracovala ako prostitútka v mnohých štátoch a mestách (hlavne v Španielsku a potom doma na Slovensku), mnohokrát klesla na dno, ublížila ľuďom, ktorí ju mali radi, zradila ich, klamala im, využila a odhodila. Nech robila čokoľvek, vždy ju viedla túžba po drogách, túžba zarobiť peniaze, aby sa mohla nafetovať a na pár hodín (často i niekoľko dní) úplne zabudnúť na všetko a cítiť sa ako v siedmom nebi. Nemala absolútne žiadne zábrany. Dnes to už vie i ona sama, ale v tom čase jej skutočne nezáležalo na ničom inom len na drogách. Smrť jej klopala na dvere niekoľkokrát, dvakrát dokonca aj ochrnula, prepadla sa jej nosová prepážka, no ju nič nezastavili. Fetovala ďalej a ďalej. Keď už pre strašnú bolesť v nose nemohla užívať drogy zvyčajným spôsobom, začala si ich pichať. A tu opäť napísala, že si bola vedomá toho, že toto je už posledné štádium. Keď si narkoman začne aplikovať drogy intravenózne, odtiaľ už vedie cesta len buď do väzenia, alebo k smrti. Melisa to všetko vedela, no nemohla prestať, vlastne o to ani nemala záujem.

Kniha sa číta ľahko i ťažko zároveň. Tatianin štýl je jednoduchý, slangový, proste je to jazyk ulice. No obsah tých navonok jednoduchých slov sa miestami vstrebáva naozaj veľmi ťažko, hlavne keď si človek tie udalosti predstaví a priam sa mu zastavuje rozum nad nimi, lebo podmienky, v ktorých žila a pracovala, nie sú vhodné ani pre zvieratá. A ona si to vybrala sama! Ešte šťastie, že sa našli ľudia, ktorí ju napokon dotlačili na nový druh liečenia (ináč ich vyskúšala asi 5, ale ani raz to nevyšlo). Spočiatku všetko odmietala, prekonávala krízu, no postupne sa z toho dostala a ako sama tvrdí, pri dopísaní knihu bola už 7 mesiacov čistá.

Tovar ponúka príbeh jedného dievčaťa, ktoré sa ničím nelíšilo od svojich rovesníkov, no stačila jedna skúsenosť s drogami a včlenenie sa do nesprávnej partie a celý jej život sa uberal zlým smerom. Pri čítaní som sa na Melisu často hnevala, nedokázala som pochopiť, ako sa môže tak slepo hrnúť do vecí, ktoré ju pomaly ale isto zabíjajú. Lenže toto človek, ktorý nemá skúsenosti s drogami, asi nepochopí. Ja mám silný žalúdok, ale myslím si, že niektoré slabšie povahy budú pri čítaní určitých kapitol strašne zhnusení a znechutení. Doteraz mi niektoré Melisine skúsenosti nejdú do hlavy, ako sa na to mohla dať, ako to vydržala, ako potom dokázala ďalej ísť, ako o tom dokázala ešte aj písať? No asi práve to je pomohlo, že sa zo všetkého mohla vypísať, vtlačiť všetko na papier. Každopádne, knihu silno silne odporúčam, je to výborná motivácia k tomu, aby človek na drogy nesiahol v žiadnom prípade, no i ukážkou mnohých ľudských pováh a vlastne i druhov a toho, že závislý človek nemá zábrany, dokáže odhodiť a zakopať úplne všetko: svoju hrdosť, česť i samotnú ľudskosť.

Celkové hodnotenie: